Údolie čarodejníc

23.

,,Ten prízrak nám robí najväčšie starosti. Torkvel by bez neho určite nemal takú moc, akú má, mýlim sa?"

,,Nemýliš sa, Heznak. Preto je potrebné sa pomaly tomuto tieňu búriť. Pôvodne som mala jeden plán, ktorý by mohol vyjsť, ale..."

,,Ale?"

Arachne neprišlo správne teraz zahlásiť, že vlastnila draka. Nebola na to správna chvíľa a ani situácia. 

,,Ale nič, bola to len taká drobnosť, ktorej som nedávala moc veľkú váhu, ale predsa som do nej trošku nádeje vkladala," zaklamala a v tom momente sa nevedela kráľovi pozrieť do očí.

Kráľ mykol plecami. 

,,Teraz si s rozprávaním na rade ty," pripomenula Heznakovi, že sa jej chcel s niečím zveriť.

Heznak si odkašľal, nahodil vážny výraz a začal: ,,Vidíš tento hrob pred nami? To je Katalina. Bola to naša služobná, celkom obstojná trpaslica, no nedalo sa povedať, že by ma nejak priťahovala. Zahynula kvôli nášmu sporu s ľuďmi. Preto ich tak nenávidím. Zrovna bol jarmok a ona chcela ísť nakúpiť trocha vlny a nejaké dobroty, no akonáhle zbadali predajcovia, že je trpaslica, vrhli sa na ňu a zabili ju. Bol to dlho neriešený spor, ktorý zapríčinil ich starosta a môj otec. Mali nezhodu v pozemkoch, pretože vraj určitá časť okolia hory patrila ľuďom, ale môj otec to za žiadnu cenu nechcel pripustiť. Hora a okolie bola odjakživa majetkom nás, nie nejakých ľudských pošahancov."

Arachne si všimla, ako si kráľ od nervozity zahryzoval do pery.

,,Ten hrob vedľa nej patrí Batilovi, najväčšiemu bojovníkovi, ktorého naše kráľovstvo malo. Nebál sa smrti postaviť tvárou v tvár a umrieť za kráľovskú česť."

,,Nerada ťa prerušujem, ale stmieva sa. Môžeš mi o tom porozprávať inokedy," prerušila ho čarodejnica a uškrnula sa, aby uľahčila situáciu.

Kráľ súhlasil. Vstali zo zeme a vrátili sa do kráľovskej siene.

Keď sa Heznak usadil na svoj milovaný trón, Arachne sa mu uklonila, popriala dobrú noc a vybrala sa do hosťovskej izby.

Zastavil ju však kráľov hlas: ,,Ostaň tu prosím so mnou."

Arachne sa celá udivená otočila ku kráľovi a nemohla veriť vlastným ušiam. 
,,Deje sa niečo?"

,,Mám strach. Bojím sa zavrieť oči čo len na minútu."

Na to sa čarodejnica zubato usmiala a vybehla von zo siene. Vtrhla to trpasličej krčmy a preborila sa cez opitých trpaslíkov do stredu miestnosti.

,,Hej, vy opilci! Kráľovi padá od zármutku z hlavy koruna. Poďte ho nejak rozveseliť k jeho trónu, potrebuje to!"

Trpaslíci chvíľu po sebe hľadeli, váhali, no nakoniec sa pekne jeden po druhom vybrali ku kráľovi.

Ten s podvihnutým obočím hľadel na prichádzajúcich trpaslíkov a trpaslice a podoprel si rukou hlavu. Dupali, skákali, spievali a v rukách držali nádoby s pivom.

,,Tuto bosorečka nás pozvala, aby sme ti prišli nejak podvihnúť tvoju padajúcu korunu," povedal opitý Sigruk. 

Arachne sa začudovala, že pil, no nemala mu čo vyčítať, aj on si predsa zaslúžil občas vypnúť.

,,To je od čarodejnice pozoruhodné," dodal kráľ a vstal z trónu. ,,Kde je moje pivo?!"
Hneď, čo dohovoril, už sa aj k nemu rútil trpasličí krčmár a rozlieval všade naokolo.

Kráľ si pričuchol k pivu a so vzrušením vydýchol. Miloval vôňu piva a mal rád, keď mu jeho pena šteklila nos.

,,Dáš si aj ty, drahá Arachne?" spýtal sa jej.