Údolie čarodejníc

9.

,,Del, vôbec to tak nie je a mrzí ma, že si práve ty o mne myslíš takéto veci, pretože som ťa brala za niekoho, kto ma pozná. Lenže som sa asi mýlila, pretože keby si ma skutočne poznala, nenenávidela by si ma za moje rozhodnutie."

Del sa chytila za hlavu. 
,,Bohovia moji, čoho som sa to ja dožila."

,,Pýtam sa to isté," dodala skleslo Arachne a odišla bez akéhokoľvek ďalšieho slova preč.

A opäť sa jej všetko zdalo pochmúrne, čiernobiele a prázdne. Stratila najlepšiu priateľku, ktorá jej celý život tvrdila, že ju chápe, pritom tomu tak nebolo. Zrazu mala pocit, že ju nikdy nikto nebral vážne. Neposlúchal jej prosby, jej slová a myšlienky. Myšlienky ju zaviedli až na takú hranicu, kde si začala domýšľať, že ju možno aj jej priateľ škriatok raz podrazí a ona ostane na tomto svete už naozaj sama.

Ubehla hodina a ocitla sa na svojom pozemku. Domček jej s radosťou otváral dvere, no ona doň vchádzala skleslo. Srdce mala zlomené na milión kúskov, ktoré už nebolo možné zlepiť do celku.

Vo dverách ju čakala už Zira, ktorá ju pozdravila hlasným zamňaukaním. 

,,Ahoj drahá," pozdravila ju Arachne a prikrčila sa, aby jej venovala láskyplné pohladenie po hlave. 

Vrátila sa však z dverí, aby skontrolovala, či jej sliepky nezniesli nejaké vajíčka. A samozrejme, že zniesli, no jedno z nich bolo úplne odlišné od tých ostatných. Bolo vzhľadovo omnoho väčšie, väčšie než je jej hlava a malo tyrkysové sfarbenie. Na tyrkysovej škrupine bolo niekoľko červených fľakov.

,,Čo toto vajce robí v mojom slepačinci?" divila sa a usmiala sa, pretože jej to prišlo vtipné.

Zrazu si vedľa hniezda všimla nejaký list.
Vzala ho do rúk. Na obálke bolo napísané veľkým písmom ,,Starosta z dediny Pod Horou".
Nechtami otvorila obálku.

,,Vážené bosorky akéhokoľvek druhu, toto sme našli kúsok od nás žijúcich popod horou. Som si istý, že to je dačo nebezpečné a bosorácke, tak si to láskavo strážte a nedávajte to na naše územie! Čo patrí temnote, to nech v nej ostane. Preto som poslal môjho synovca, aby vám toto zaiste prekliate vajce priniesol na vaše územie, tam, kam patrí! Náš ľud z vašich diabolčín vynechajte!"

S pozdravom

starosta.

Arachne sa zasmiala tak hlasno, až vrany odleteli zo smrekov. 
,,Blázni."

Vzala vajce do rúk a odišla s ním dnu do svojej chalúpky. 
Prichystala košík so slamou a vajce vložila dnu.

Očami ho celé skúmala a pátrala po odpovedi. Čo je to vajce zač?

Hlavou jej blysla šialená myšlienka: ,,Čo ak je to dračie vajce?"

Veľkosťou by to sedelo, odlišným sfarbením takisto. Lenže o drakoch nebolo ani chýru, ani slychu už stovky rokov. Kde by sa tu zrazu vzalo dračie vajce?

V hĺbke srdca však túžila, aby to dračie vajce naozaj bolo. Predstavte si, aké skvelé musí byť mať za priateľa draka. A nielen to, draci boli vernými ochrancami a strážcami, ktorí vám dodávali silu, energiu a pocit bezpečia. Ľudia drakov zobrazovali ako netvorov, no žiaden drak nikdy na žiadnu dedinu v skutočnosti nezaútočil bezdôvodne. Draci sú šíriteľmi dobra, milujú šíriť radosť, no ak v nich vzbudíte hnev, sú pomstychtiví a nezastaví ich nič. To však nemenilo nič na fakte, aké mocné a kúzelné bytosti to boli.

Sadla si na stoličku a nemohla z vajca spustiť oči. Bolo úplne krásne, snáď najkrajšie umenie, aké mohli bohovia stvoriť. Ktovie ale, čo sa z neho vyliahne. Necítila však, že by z jeho vnútra vyžarovalo niečo zlé, ba naopak, cítila, že sa vo vnútri ukrýva niečo mocné a zrejme aj priateľské. 

I premiestnila košík bližšie ku krbu a zapálila oheň. Dúfala, že to urýchli proces liahnutia. Arachne uznala, že vajce má dosť veľkú hmotnosť, čiže to nebude len tak nejaký neobjavený vzácny vtáčik z údolia.

Zrazu aj zabudla na to, čo ju ešte krátku chvíľu dozadu trápilo a lámalo jej srdce. Radovala sa, pretože mala vo svojej chalúpke niečo, čo zaiste nikto v údolí nikdy nevidel. Niečo vzácne s nevyčísliteľnou hodnotou.