Údolie čarodejníc

31.

Arachne strachom akoby polkla svoj jazyk.

Mirrel sa zamračila a vrhla nenávistný pohľad smerom k mrežiam, ku ktorým sa blížil ten odporný zvuk.

,,Mirrel, čo bude teraz?"

,,Nedovolím, aby sa ti niečo stalo."

Zrazu ich zbadali. Šedé bytosti podobné vlkovi, no s telom človeka stáli a agresívne pchali laby pomedzi mreže. Zavýjali na Arachne. Svojimi červenými žiariacimi očami sa po nej pozerali a netrpezlivo čakali na moment, kedy sa dostanú dnu.

V tom prišiel Torkvel, škodoradostne sa usmial a povedal: ,,Máte tu spoločnosť, aby ste sa mi tu predčasne neunudili k smrti."

Odomkol.

Mreže zavŕzgali a po Torkvelovi neostala jediná stopa.

Vlkolaci vkročili dnu. Ich jazyky bol pridlho studené a túžili po teplej krvi. Zostúpili sa do radu a na samotný začiatok radu sa postavil vlkolak s mohutným svalnatým telom. Bol to alfa.

Prach zo stropu padal čarodejnici priamo na čelo, akoby sa aj on od strachu začínal rozpadať.

Dračica varovne zarevala.

Vlkolakov to však ku podivu nevystrašilo a nehnali sa preč. Pristupovali bližšie a bližšie k Arachne.

,,Vážení, už dlho sme si nepochutnali na mladej krvi, no táto je ešte k tomu aj magická a miešaná. Ktovie, ako chuti," ozval sa chrapľavý hlas alfy.

,,Zaiste to nebude žiadna špecialita, keďže je v tom nudná človečina, ale mám hlad. Na čo ešte čakáme?!" ozval sa vlkolak spoza neho.

,,Traja pôjdu so mnou a zvyšok zabaví dračicu."

Opäť sa ozvalo zavýjanie, čo symbolizovalo blížiaci sa útok.

Alfa a ďalší dvaja vlkolaci pristúpili k Arachne.

,,Dajte mi pokoj!" kričala po nich a opľula vodcu vlkolakov.

Ten bez váhania šľahol svojou labou a pazúrmi jej rozpáral habit. 

Mirrel cítila, že je jej jazdkyňa v obrovskom nebezpečí. Krv sa v nej varila od hnevu a snažila sa dostať z moci reťazí. To však nešlo len tak ako po masle a namiesto toho sa musela brániť zvyšku vlkolakov, ktorý sa na ňu rútil. Ich zuby však neboli schopné poškodiť dračie šupiny a spôsobiť dračici nejaké väčšie poranenia.

Zato Arachne, tá bohužiaľ nebola pokrytá dračími šupinami, ktoré by ju chránili.

Vlkolaci spolu s alfou sa najskôr so svojim plánovaným pokrmom pohrali.

Štuchali do nej labami, raz jeden, raz druhý. Vrčali jej do uší, pričom alfa stál priamo pred ňou a hľadel jej do tých zúfalých ľadových očí.

Dračica ešte nikdy necítila takú bolesť vo svojom srdci ako tentokrát. Hnev jej rozbubnoval srdce a mala pocit, že zošalie.

Vlkolaci okolo Arachne prestali krúžiť a zastali.

Alfa sa prikrčil, pričuchol si k jej vlasom a ako ťahal hlavu späť, oblízal jej krk, do ktorého sa chystal zahryznúť. Bez milosti.

Cítil jej tep a výnimočnú vôňu jej krvi. 

Vlkolaci, ktorí sa snažili odlákať dračicinu pozornosť zakňučali a vybehli von z väznice. Videli, ako v Mirrel rastie hnev a cítili, že čoskoro ich spáli v popol.

Jeden z vlkolakov sa zahryzol Arachne do nohy. Arachne bolesťou zakričala a v očiach sa jej roztancovali slzy.
To alfu rozčúlilo a vyceril naňho zuby. Z papule mu tiekla pena a jeho zapáchajúci dych cítila Arachne až k sebe.