Hrdlorez (new)

Kapitola 17

Spomenula si na mobilný telefón, ktorý jej kúpil Oliver. Tesne predtým ako odišla do Charlotesville jej ho spojazdnil a ona si ho vložila do bundy, ktorú mala práve na sebe. Bola vďačná za túto náhodu.

Kým ho vybrala z vrecka, pohľadom skontrolovala Graysona. Zastalo pri ňom auto, nastúpil doňho a okamžite ho odviezlo preč. Bolo jej nechutne zle z toho, ako to mal všetko naplánované. Koľko ľudí a upírov vedelo o tom, že jej meno je teraz na zozname smrti?

Vytočila Richardove číslo. Bol to jediný upír, ktorý jej bude vedieť poradiť, čo v tejto situácii robiť. Oliver bol možno ešte stále u nej v dome a čakal, že sa s Graysonom vráti. Nechcela svoju mamu upozorniť na to, že je v dome okrem nej ešte niekto, koho nepozná. Keby jej zavolala, podpísala by okamžitý rozsudok smrti nielen sebe a mame, ale aj polovičnému, na ktorom jej záležalo.

„Ahoj, je všetko v poriadku?" spýtal sa ihneď ako prijal hovor.

„Nie," potiahla nosom. Bola kúsok od emočného výbuchu. Celý svet sa jej zrútil a ona netušila, ako sa má vlastne cítiť a čo robiť. Neutíchajúca bolesť v hrudi jej pripomínala, že všetko je ešte horšie. Bola z polovice upír, zranenia by sa jej mali zahojiť prakticky okamžite. Alebo nie?

„Oliver mi volal asi minútu dozadu, že po teba prišiel Grayson. Domyslel som si, že to všetko zaváňa problémom. Čo sa stalo?" Po prvý raz sa mu do hlasu vkradla taká nervozita, akú uňho ešte nikdy nepočula.

„Bude lepšie, ak ti to poviem osobne. Môže po mňa niekto prísť, prosím?" Keby nebola zranená, zavolala by si taxík. Takto jej nezostávalo nič iné, ako sa spoľahnúť na upírov.

„Som pred Charlotesville, kde sa nachádzaš? Nina, si v poriadku? Neznieš dobre."

Povedala mu, kde ho bude čakať a podozrenie na vnútorné zranenia si nechala pre seba. Nechcela ho zbytočne zaťažovať, možno si všetko len namýšľala a bolesť pochádzala z emócii. Dúfala, že kým Richard príde, väčšina poranení sa zahojí.

Svetlý Jeep zastal pred ňou. Sedela na lavičke medzi parkoviskom a tenisovým kurtom v Darden Towe parku. O tejto hodine tam nebolo veľa ľudí, takže nepútala takmer žiadnu pozornosť. Prekvapilo ju, ako tam dokázala zájsť. Bojovala s nevoľnosťou a bolesťou, ktorú jej spôsoboval každý pohyb. Držala sa za hruď a sťažka dýchala.

„Povedz mi, že nie si zranená."

Mykla plecom, pretože naozaj nedokázala odhadnúť, koľko poranení môže spôsobiť vrazenie autom do stromu. „Kiežby."

„Cestou som videl auto omotané okolo stromu, ktoré práve vyšetrujú. Je to Graysonove dielo?" Keď prikývla, Richard upustil šťavnatú nadávku. Podišiel k nej a pohľadom si ju niekoľkokrát premeral. Ešte stále musela mať na sebe krvavé šmuhy a vyzerať, že niekoho zabila. „Môžeš sa postaviť?"

Prikývla na súhlas, zaťala zuby a preniesla váhu na nohy. Tesne po nehode nevnímala bolesť, bola v takom šoku, že dokázala myslieť len na to, ako obabrať Graysona a prežiť. Teraz, keď adrenalín opadol, sa cítila slabá a každý pohyb si dvakrát premyslela.

„Pomaly." Otvoril dvere na strane spolujazdca a rukou pokynul, aby si tam sadla. „Cestou mi povieš, čo presne sa stalo, ale najskôr sa musím ubezpečiť, že tvoje zranenie nie je vážne. Čo ťa bolí? Vidím, že povrchové škrabance sa ti zahojili." Pozorne študoval každý kúsok jej tela, akoby boli jeho oči röntgen.

„Myslím, že mám niečo s rebrami. Keď sa pohnem alebo si na ne zatlačím, vtedy to je najhoršie. Grayson náročky narazil autom do stromu a ja som mala zapnutý bezpečnostný pás."