Hrdlorez (new)

Kapitola 2

Bolel ju každý pohyb a bála sa otvoriť oči. Bola na pochybách, či je vôbec doma, no cítila sa tak. Sťažka preglgla a pri tom pohybe ju v krku nepríjemne zapichalo. Včera to teda musela kvalitne prehnať, pomyslela si. Vzdychla, otvorila oči a uistila sa v tom, že je vo svojej posteli. Svetlo ju oslepilo natoľko, že ju to prinútilo postaviť sa a zatiahnuť závesy. A to bola chyba, obrovská chyba.

Celý svet sa s ňou zatočil a žalúdok predviedol zopár akrobatických kúskov. Mala čo robiť, aby sa udržala na nohách. Pokoj, Nina. Týmto si si už neraz prešla. Hlavne sa dostaň čo najskôr do kúpeľne. V ústach pocítila horkú chuť a naťahovalo ju na zvracanie.

Niekoľko sekúnd strávila objímaním a hovorením so záchodom o tom, že už nadobro končí s alkoholom, kým si nevšimla niečo zvláštne. Zvracala tmavočervenú tekutinu.

Krv!

Zalapala po dychu, takmer ju striaslo. Pochybovala o tom, že by to bola krv. Musela to byť limonáda, ktorú včera popíjala celý večer, tá mala rovnaké sfarbenie aj konzistenciu. Iné vysvetlenie pre to jednoducho nebolo. Na sto percent to nemohla byť jej vlastná krv.

Snažila sa rozpamätať na včerajšiu noc, no vybavilo sa jej toho veľmi málo a všetko bolo dosť hmlisté. Vlastne pamätala si len niekoho menom Tim. Strávila s ním takmer celú noc, no Soniu videla naposledy, keď šla zaviesť Romana domov. Páni, ten včerajší nápoj musel mať poriadne grády.

Osprchovala sa a jej plán bol zaliezla späť do postele. Odmietala sa hýbať viac, ako bolo nutné, cítila sa až na odpadnutie. Žalúdok mala stále na vode, a tak si pohár vody položila na stolík vedľa postele a sadla si na ňu.

Mala to šťastie, že dnes bol pracovný deň a jej rodičia neboli doma. V duchu sa niekoľkokrát prežehnala, keď si uvedomila, že bude musieť čeliť ich otázkam na minulú noc. Dala by všetko za to, aby si tú noc pamätala celú. Dávala si pozor, aby to s alkoholom neprehnala, tak netušila, kde sa stala chyba.

Vzala do ruky telefón s cieľom zavolať Sonii.

„Ahoj, láska. Ako ti je?" spýtala sa ihneď po prijatí hovoru. Jej hlas jej spôsoboval obrovskú bolesť hlavy, no musela to vydržať.

„Môžeš trikrát hádať. Myslím, že si čoskoro vyvraciam všetky vnútorné orgány." Rukou si prešla po očiach a vzdychla. „Ach, čo to bolo za večer."

„Ani sme si nepripili na tvoje narodeniny."

„Bola si autom," pripomenula jej. Keby neodišla a dávala na ňu pozor, mohlo by to dopadnúť lepšie.

„To je pravda. Zato ty si zrejme nasávala aj za mňa," zasmiala sa. „Dúfam, že sa z katastrofálnych narodenín nestane tradícia."

Na chvíľu sa obe odmlčali, Nina presne vedela, čo tým myslela.

„Už to je rok, čo zmizol..." Myšlienkami nechcela blúdiť cez trpké spomienky, ktoré sa už navždy budú spájať s dátumom jej narodenín. Najradšej by na to všetko zabudla.

S Graysonom tvorila pár približne jeden rok. Bola to jej najväčšia láska, milovala ho viac ako kohokoľvek na tomto svete. Pred rokom, na jej narodeninovej oslave, však bez stopy zmizol. Rozprávala sa s ním na terase za jeho domom a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal o pár sekúnd prepadnúť pod zem. Vedel, ako priviesť dievča k šialenstvu. Vtedy pochopila, čo znamená, že pre lásku sa oplatí trpieť.

Polícia ju spočiatku upodozrievala z vraždy. Ani nepočítala, koľko hodín strávila na policajnej stanici a odpovedala na nezmyslené otázky. Radšej tam s ňou sedeli a snažili sa jej do hlavy tlačiť kaleráby, než aby ho šli hľadať. Prípad bol uzavretý ako útek z domu. Jednoducho blbosť. Ona chcela späť svojho priateľa, jej rodičia ich milovaného syna. S Graysonom mali výborný vzťah, poznala ho dosť dobre na to, aby vedela s istotou tvrdiť, že by nikdy neopustil svoju rodinu a mňa bez toho, aby nás o tom neinformoval.