Hrdlorez (new)

Kapitola 16

Prekvapene vydýchla a nejakým zázrakom ovládla triašku od strachu. „Prosím?" Ako si to všimol? Ubezpečili ju, že medzi polovičným a človekom nie je takmer žiadny rozdiel. Dávala si obrovský pozor na to, ako rozprávala. Keďže mala predĺžené očné zuby, nebolo to náročné.

Grayson sa na malý moment zatváril pobavene. „Vedel by som ti vymenovať presne všetky detaily, ktoré som si na tebe všimol. Ako sa ti zmenila tvár, postava, správanie. Mimochodom, nabudúce sa snaž viac schovávať zuby. Ak nejaké nabudúce vôbec bude. Takých, ako si ty, odstraňujeme, mám vás v oku. Pre našu komunitu ste príliš nebezpeční." V jeho hlase nebolo počuť štipku empatie. Znel ako robot.

Trvalo jej pár sekúnd, kým bola schopná sformulovať nejakú vetu. Bola zaskočená. Ani vo sne by jej neprišlo na um, že ju prekukne. Po návšteve Centrály mala dobrý pocit. Všetko bolo v poriadku a konečne mala pocit, že jej život ponúkne peknú budúcnosť.

Čo s ňou bude teraz?

Kam idú?

„Nie sme nebezpeční." Nevedela, čo iné mu povedať. Nemohla viac zatĺkať pravdu, nie pred Hrdlorezom.

„Nina, prosím ťa, ešte nevieš, čo je to byť upírom," odsekol a pozrel sa na ňu. Jeho chladné oči jej naháňali strach. V mysli nadávala sama sebe, že nepočúvla Olivera a vyšla z izby.

„Kam ideme? Prečo sme vyšli z mesta?" Určite nešli do Centrály, tá sa nachádzala opačným smerom. Pri tom zistení jej trochu odľahlo.

Najskôr si myslela, že idú za jeho rodičmi. Park sa nachádzal hneď vedľa malého mestečka Fontana, odkiaľ Grayson pochádzal. Poobzerala sa okolo seba, práve vyšli za mesto a úzku cestu začali lemovať stromy. Okolie Charlotesville trochu poznala, práve zamierili po malej úzkej cestičke k Darden Towe parku. S Graysonom tam občas zašli na prechádzku alebo piknik. Nechápala, aký zmysel malo ísť do parku po tme. Niektoré časti boli po západe slnka zatvorené.

„Ideme prebrať tvoje možnosti. Ako jedna z mála máš na výber." Grayson dupol na plyn a auto sa valilo po nerovnej asfaltovej ceste neprimeranou rýchlosťou.

Nina inštinktívne zovrela operadlo a sledovala tmavú vozovku pred sebou. „Aké možnosti?"

Bez nejakého varovania strhol volant do ľavej strany. Cesta sa tam delila na cyklistický chodníček a normálnu cestu pre autá. Kolesá vydali protestný piskot, auto sa na mokrej vozovke zošmyklo až k stromu, do ktorého vrazilo plnou silou.

Pred prudkým nárazom do čelného skla ju ochránil vystrelený airbag. Napriek tomu pocítila v tele nepríjemnú bolesť a chvíľu mala kvôli vyrazenému dychu problém nasať vzduch do pľúc. Sklo pred ňou sa pod ťarchou konárov roztrieštilo a porezalo jej kožu na tvári a prstoch. Bezpečnostný pás sa jej zarezal do hrude a bránil jej vo väčšom pohybe.

Od preľaknutia jej srdce tĺklo obrovskou rýchlosťou a videnie mala rozostrené. Napriek bolesti sa narovnala a pozrela na Graysona. „Chceš nás zabiť?" Uvedomila si, že pocit strachu bol silnejší ako bolesť.

„My už mŕtvi sme, Nina." Grayson vyzeral, akoby ho tento náraz absolútne nijako nepoznačil. Sklo ho neporanilo, tvár sa mu od bolesti nezvraštila. Pred rokom by nedopustil, aby sa jej skrivil čo i len vlások na hlave. Teraz nemal problém stočiť volant a naschvál vraziť do stromu. Mali šťastie, že auto sa zastavilo a nepokračovalo v ceste, inak by skončili v rieke.

Zacítila dym. Odhrnula vystrelené airbagy a vďaka zakrvaveným prstom na nich nechávala bordové šmuhy. Odopla pás a s využitím všetkej svojej sily otvorila dvere. Kvôli pokriveným plechom sa jej to takmer nepodarilo. Vyšla na cestu a zhlboka sa nadýchla.