Hrdlorez (new)

Kapitola 18

Vošla do vane a pustila na seba horúcu vodu. Pri každom pohybe jej z vlasov a pokožky padali drobné kúsky skla, ktoré pri dopade na keramický povrch vane cinkali. Dávala si pozor, aby na ne nestúpila. Jej telo sa so zraneniami vysporiadalo prekvapivo rýchlo, mohla sa pohnúť bez toho, aby mala pocit, že jej rebrá prepichnú kožu a vypadnú spolu so všetkými orgánmi.

Neprimerane horúca voda jej rozohriala telo a uvoľnila napäté svaly. Sviežim sprchovacím gélom zo seba zmyla posledné viditeľné stopy po autonehode a keď vyšla z vane, cítila sa ako nový človek.

Aspoň čiastočne.

Jej problémy sa neodplavili tak jednoducho a rýchlo ako zaschnuté kvapky krvi na jej pokožke. Skľúčene vzdychla. Nasledujúce hodiny budú krušné a ubíjajúce pre všetkých obyvateľov domu.

Obliekla si jediné kúsky oblečenia, ktoré si tam nechala, rozpustila vlhké vlasy a vykročila do izby.

Oliver stále sedel na tom istom mieste, na kraji postele a pohľadom prebodával parkety na zemi. Keď k nemu podišla, zdvihol hlavu a pousmial sa. Vedela, že za tým úsmevom sa skrýva strach, ktorý pociťovala rovnako. Všetko sa dialo kvôli hlúpemu rozhodnutiu a ako jediný jej nič nevyhodil na oči. Zatiaľ. U Richarda si nebola taká istá. Mala pocit, že ten upír mal nervy zo železa a dokázal zvládnuť každý problém s obdivuhodnou ľahkosťou.

Postavil sa a opäť ju objal. Ani netušila, ako veľmi jej jeho prítomnosť pomáhala zvládnuť túto situáciu. Sklonil hlavu a pery nežne priložil na jej čelo. Celým telom sa jej rozlial príjemný pocit, aký necítila už dlho. Stúpila si na špičky, aby vyrovnala ich výškový rozdiel, a na malý moment sa mu zadívala do divokých očí.

Povedali si, že veciam nechajú voľný priebeh, no ona už nechcela viac strácať drahocenný čas. Za poslednú hodinu si uvedomila, že Oliver je niečo viac, ako polovičný upír, ktorý je len zhodou náhody rovnaký ako ona. Záleží jej na ňom rovnako ako na svojej rodine. Keby sa mu niečo stalo, vyčítala by si to do konca života, nech by bol akokoľvek dlhý.

Roztrasenou rukou ho pohladila po líci a nahla sa k nemu, aby spojila ich pery. Oliver prekvapene vydýchol, ruky jej premiestnil na chrbát a privinul ju bližšie k sebe. Oprela sa oňho takmer celým telom. Vyostrené zmysly vnímali každý jeden bozk, každé pohladenie.

Bozkávali sa jemne a nežne, akoby sa báli, že sa rozsypú, že sa navzájom zrania viac, ako už boli. No pravda bola, že práve v jeho pevnom objatí, počas spojenia ich pier, sa konečne cítila silná a odhodlaná čeliť najväčšej výzve svojho života.

„Poďme dolu, nech to máme čo najskôr za sebou."

Posadili sa v miestnosti pre darcov, nakoľko väčšina z nich počas noci spala. Ich konverzácie sa nezúčastnili všetci ako naposledy, len oni dvaja, Richard a Tim, ktorý už hneď na začiatku odišiel na terasu. Zdalo sa, že to bol z jeho strany preventívny ťah. Nechcela mu čeliť a bála sa jeho reakcie.

„Na základe toho, čo mi povedala Nina, sú vaše možnosti veľmi obmedzené." Richard si pošúchal bradu a sťažka vzdychol. „Rozmýšľali ste o niečom? Ja mám jeden nápad."

Nesúhlasne potriasla hlavou. Od nehody prebehli nanajvýš dve hodiny a bola rada, že ešte stále mohla chodiť po zemi relatívne živá. „Grayson sa so mnou zahráva, preto skutočne netuším, čo od neho čakať. Dal mi na výber, no každá možnosť je... neuskutočniteľná."

V tom momente jej na um zišla Sonia.

Počas ich krátkeho rozhovoru sa dozvedela, že je lovec upírov. Možno by vedela, ako si poradiť aj s takými ako je Grayson. Hoci nemala svoj telefón, jej číslo si pamätala naspamäť. Mohla jej zavolať. Momentálne to bola jediná možnosť, ktorou by neohrozila nikoho.