Hrdlorez (new)

Kapitola 19

Hodinová cesta na letisko trvala ako večnosť. Štyria pasažieri medzi sebou prehodili ledva tri vety, každý bol ponorený do vlastných myšlienok. Keďže bola tma, neustále kontrolovali, či ich niekto neprenasleduje. Grayson im doprial paranoju ako z najstrašidelnejšej nočnej mory.

Bola napätá ako struna a vo svojom vnútri pociťovala obrovský nepokoj. Jej rodičia sa už určite museli dozvedieť klamstvá, ktoré im predložili falošní vyšetrovatelia podstrčení Graysonom. Ich reakciu si nechcela predstaviť, muselo to byť pre nich hrôzostrašné. Gray sa nestaral, čo bude s ľuďmi.

Kde sa podelo jeho svedomie?

Vydýchla si až v momente, keď úspešne prešli všetkými kontrolami na letisku. Vychádzajúce slnko jej doprialo pocit istoty, že aspoň na pár hodín majú od upírov pokoj. Posadili sa do haly, z ktorej mali o pár minút nasadnúť do lietadla.

Z bundy vytiahla mobilný telefón a klikla na okienko správy. Chcela napísať Sonii textovú správu o tom, čo sa udialo a že by ju chcela požiadať o láskavosť. Richard jej pred odchodom vnukol nápad, nad ktorým premýšľala celú cestu. Keby nebola noc, volala by jej ešte v dome.

„Čo robíš?" spýtal sa Oliver a naklonil sa k nej, aby videl na display. O krátkom rozhovore s Richardom netušil, nechala si to pre seba. Musela si premyslieť, či jej po tom všetkom ešte stále verí. V tomto prípade možno nešlo až tak o dôveru, ako o pokus ochrániť svoju rodinu.

Chytila Olivera za ruku a predstavila si ten moment, kedy sa s ňou Richard rozprával osamote. Bola podozrievavá natoľko, že by slovo upír na verejnosti nevyslovila.

„Rozmýšľal som," povedal Richard a potiahol ju jemne za ruku. Bola na ceste do auta, kde na ňu čakal zvyšok posádky. „Lovci možno nie sú tak zlý nápad. Viem, že máš strach o svoju rodinu, tvoja kamarátka by na nich v tomto čase mohla dozrieť."

„Myslíš, že to je dobrý nápad? Tim a Oliver majú iný názor."

„Kašľať na nich, toto je tvoja rodina. Oni by tiež pre tú svoju urobili všetko na svete."

Keď sa odtiahla, zvraštil tvár a v jeho očiach videla jasný nesúhlas. To znamenalo, že sa jej úspešne podarilo zobraziť spomienku. Hoci ju Oliverova reakcia nepotešila, aspoň na chvíľu bola pyšná sama na seba.

„Nehovorím, že to je zlý nápad..."

„Ale?" Bola nedočkavá. Vŕtalo jej v hlave, či sa Grayson nepokúsil o pomstu už v túto noc. Ak zistil, koho požiadali o pomoc a že zbabelo utiekli, určite by mu rupli nervy.

„Sú to lovci a ty si polovičná, môžu to využiť proti tebe."

„Rodičia by boli v poriadku minimálne do doby, kým by sme prišli na nejaké lepšie riešenie." Tým myslela efektívnu spoluprácu s Christopherom. Bola ochotná riskovať všetko, aby jej rodičia nefigurovali na zozname obetí v ich malej vojne s Centrálou..

Oliver nakoniec prikývol na súhlas, no nezaobišlo sa to bez ťažkého povzdychu. „Nemôžem ti v tom brániť. Rick má pravdu, urobil by som všetko pre to, aby som mohol ochrániť Tima. Nepoužívaj zatiaľ svoj nový telefón, zavolaj jej z verejného." Rukou ukázal na jeden, ktorý bol pripevnený na stene na druhej strane haly.

Na ten detail nepomyslela. Teraz bolo najlepšie zahladiť všetky stopy, ktoré by mohli viesť či už Graysona alebo lovcov priamo k ich osobám a k ich ďalším krokom. „Dobre. Budem hneď naspäť. Poviem jej len to, čo musí vedieť," ubezpečila ho a vykročila k telefónu.

Soniine telefónne číslo vedela naspamäť. Neraz jej volala z maminho telefónu, keď sa jej svoj vybil a nebola práve doma. Vhodila mince do telefónu a vyťukala známe cifry. Netrpezlivo čakala, kedy jej priateľka zodvihne telefón.