Punish me ✔️

...20...

Jimin 

Takto to pokračovalo dalších pár minút kým som sa z hlasitým zavzdychaním neurobil na lesklo čiernu zem. Ruky sa mi podlomili a tak som skoro hodil držku, no našťastie ma zachytili dve silné ruky, ktoré ma vyzdvihli do Kookovho náručia, ako keby som nevážil vôbec nič.

Pohodlne som si oprel hlavu o jeho hruď a začal zaspávať.

...pár dní neskôr...

Ležal som na posteli a hral sa na mobile, no o pár minút som sa začal chovať divne a vedel som prečo...malý Jimin je tu zas...
Postavil som sa a šiel na dolné poschodie za Jungkookom a áno stále neviem čo robí za prácu, nejako ma to netrápi. Kľakol som si vedľa jeho stoličky a zaťahal ho za vyžehlený rukáv jeho košele. On mi nevenoval veľkú pozornosť, len ma hladil po hlave.

Zaťahal som ho znova a na to už reagoval, pozrel sa na mňa a ja na neho s psím pohľadom.
"Čo by si chcel babyboy?" Usmial sa a ďalej ma príjemne hladil po hlave.
"Farbičky" úsmev som mu oplatil a čakal na jeho odpoveď.
"Nejaké by sa tu našli" začal sa prehrabovať v stole a ja som mu nakukoval cez rameno.
Hľadal celkom dlho a mňa už boleli kolená, tak som si obkročmo sadol na neho a za krkom mu spojil moje ruky.

"Mám ich!" skríkol radostne a chcel mi ich podať ale v zápätí, keď som sa po ne naťahoval ich oddialil.
"Čarovné slovíčko" dal mi božtek na líce a ja som sčervenal.
"Plošiiiim" detsky som poprosil a konečne mi tie farbičky dal. Schmatol som ich a pobozkal ho na dva najsladšie obláčiky na svete.
Takto sme chvíľku bojovali o dominanciu, aj keď som už dávno vedel, že som prehral.

Zliezol som z neho a rozutekal sa do izby, kde som zistil, že nemám na čo kresliť, tak som začal čmárať po stene.
Nakreslil som zajačika a slniečko, keď akurát vkročil do izby Kook.
"Jimin! Po stene sa kurva nekreslí" vzal mi farbičku a škaredo sa na mňa pozrel.
"Nemal som papier" zamračil som sa a  založil si ruky.
"Mal si poprosiť a nie čmárať po stene!" hneval sa a ja tiež.
"Som zvedavý kto to teraz bude zmývať." Dupkal nohou a vražedným pohľadom mi prepaľoval veľkú dieru do hlavy.

Nahlas som zafučal a ďalej ignoroval jeho otázku.
"Postav  sa" prikázal mi a vzal mi všetky ostatné farbičky.
Ostal som sedieť a ďalej ho ignoroval.
"Nebudem sa opakovať" povedal pomedzi zuby a zaťatú čeľusť.
Nakoniec som sa teda postavil a čakal, čo sa bude diať.
"Vyzleč si nohavice a ľahni krížom na moje stehná." povedal kým si sadol a ďalej ma prepaľoval tými jeho kukadlami.

Urobil som tak, ako chcel a naľahol na neho bruchom na jeho stehná.
"Počítaj do 10 a keď skončím, povieš: ďakujem Daddy a ospravedlňujem sa."
Bol som ticho takže to vzal ako znamenie, že rozumiem.
Na mojom mliečnom zadočku, pristála prvá štipľavá rana. Zhíkol som a zasyčal od bolesti.
"J-jeden" povedal som prvú číslicu tak vyľakane a potichu, že sa čudujem, že ma počul.
Takto to pokačovalo až do 4 keď som sa naplno roztriasol a začal plakať.
No Jungkook neprestával a zastavil až pri čísle 10, tak ako hovoril. Rany boli silné a ostré.

"Ď-ďaku-vzlyk-jem Daddy a pre-prepáč" dostal som zo seba a on si ma pritiahol do pevného objatia. Vzlykal som mu do hruďe a hystericky sa triasol.
"Urobíš to ešte?" spýtal sa už kľudne a ja som rýchlo krútil hlavou na znak, že nie.
"To rád počujem"

_______________________________________

Ahoj! Časť je tu, dúfam, že sa bude páčiť a budem rada za hviezdičku alebo komentár♡