Punish me ✔️

...27...

Pov. Jimin

„P-prečo nie" zakoktal som sa a šiel smerom, ktorým išiel aj on. Napriek tomu, že stratil psa, nevyzeral, že sa o neho bojí a ani ho veľmi nehľadal, ani raz nezakričal jeho meno, niečo mi tu nehraje...

Asi po pätnástich minútach som sa ozval. „Naozaj už musím ísť pane"

Počul som nabitie zbrane a následný zvuk výstrelu. Padol som k zemi a chytil sa za nohu, ten idiot ma do nej strelil!

„Nikam nejdeš" povedal kľudným hlasom akoby sa nič nedialo.

Ja som začal zbesilo plakať a snažil som sa odplaziť od toho blázna preč, prečo som len neostal s Jungkookom doma...ja som sa musel do toho lesa trepať!

Znova na mňa namieril zbraň. „Nechceš predsa aby som ťa strelil aj do druhej" uškrnul sa a mne z jeho úsmevu prišlo zle. Zastal som a snažil sa postaviť na nepostrelenú nohu, no moc mi to nešlo ale nakoniec som to nejako zvládol.

„Vieš kto som?" zatlačil mi na bradu tak, aby som sa mu pozeral do očí.

„Nie" povedal som tak potichu, že som ani nevedel, či ma vôbec počul.

„ Takže Jungkook ti o mne nič nepovedal? Ako to? Žeby ťa chcel chrániť? Tak prečo ťa nechal ísť samého do lesa?" celý čas sa na mňa usmieval, ako keby ho to všetko tešilo viac a viac. Nič som nehovoril, len som mu pozeral rovno do očí, tak, ako on mne.

„Jungkook ma nájde a ty nedopadneš dobre" povedal som odvážne a za to som schytal poriadnu facku, ešte šťastie, že som sa držal stromu, inak by som bol už druhý krát na zemi.

„Možno ak by ťa sem nepustil, bol by si ešte s ním" zasmial sa, vyhodil si ma na rameno a ťahal hlbšie a hlbšie do lesa.

Za ten čas, čo ma on ťahá do lesa, opíšem vám ako vyzerá. Mladý chudý chlap, mal na tvári rúško, čiže som veľa z jeho tváre nevidel, ale predsa len mi niekoho pripomína, no bohužiaľ neviem koho...

Aj keď ma ten niekto niesol, začala ma ukrutne bolieť postrelená noha a ja som nevedel či sa mám ozvať alebo nie. Bál som sa, že mi ublíži keď čo len kecnem. Snažil som sa to udržať, ale po pol hodine to bolo fakt hrozné, tak som sa už musel ozvať.

„P-pane?" smrkol som „hrozne ma bolí tá noha"

Zastavil sa, posadil ma na zvalený strom a dal mi dole topánku. Pozeral mi na nohu a stisol ranu, na čo som zakričal od bolesti a chytil jeho ruku. Znova ma zobral na ruky, no tento krát ako princeznú a niesol ma ďalej.

Jungkook pov.

Kde do riti je, nechcel som po ňom tak skočiť ale bol som nervózny a teraz som ešte viac keďže je už tri hodiny preč a viem, že za chvíľu bude vonku úplná tma. Rozhodol som sa ísť za ním, tak moc mi je ľúto, ako som po ňom vrieskal. Bolo už dosť chladno a úplná tma, mal som o neho veľký strach.

Išiel som užhodinu a on stále nikde, začal som naozaj hysterčiť, tak som zavolal svojichľudí, aby mi ho pomohli nájsť, no márne, po Jiminovi ani stopa. Hľadali smecelú noc až do rána, no nikde nikto. Bol som zúfalý, moja milovaná osoba je preč,viem, že ho ten kto mi volal, má v tom určite prsty.

______________________________________
Ahojte, nová časť je tu a ja budem rada, za každý prejav, že sa vám tento príbeh a dej páči.