Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 8.

**pov. Beth**

Začínala som cítiť menšiu bolesť v hlave. Počula som z diaľky nejaké zvuky a celkovo som začala postupne vnímať.

"Prečo je to decko stále take neschopné a ustavične padá?", započula som niečí hlas no nevedela som ho rozoznať.

"Si už dočista osprostel? veď ma určite otras mozgu", započula som Alice.

"Mozgu? a akého", povedal Derek. Čo prosím?! Snažila som sa otvoriť oči aby som toho chalana mohla čo najskôr vyfackať no nedalo sa.

"Nekričte, pustite nás k nej aby sme ju mohli skontrolovať nieje to síce nič vážne no ešte stále neotvorila oči", povedal zrazu pre mňa cudzí ženský hlas. Postupne som cítila väčšiu a väčšiu bolesť hlavy.

"Sss au bože", zaskúviňala som.

"No konečne ty trubka to nás musíš vždy takto ľakať?!", počula som Billyho. Otvorila som oči a videla Dereka, Alice a Billyho a pri nich nejaké dve baby. Teda počkať jednu babu alebo dve?

"Asi vidím dvojmo", povedala som. Derek sa iba čudne zaxichtil.

"Haha moja nie nevidíš dvojmo, my sme dvojičky", ozvala sa tá baba ktorú vidím prvý krát.

"Volám sa Carla a toto je moja sestra Caroline", predstavili sa nám.

"Pracujeme tu na ošetrovni takže ti pomôžeme, bolí ťa niečo?", opýtala sa ma ta Carla alebo Caroline? Kurva veď oni sú úplne identické.

"Iba trochu hlava", povedala som. Potom som sa pozrela na Dereka a venovala mu jeden zo svojich najvražednejších pohľadov vôbec.

"Bro byť tebou zdrhám", povedala Derekovi Alice.

"Žiadne utekanie tu nebude!", zavelila jedna z dvojičiek. Prečo nemajú aspoň menovky alebo prívesky s menom. Došli sme na ošetrovňu a tam som ostala už iba sama. Alice, Derek a Billy  si išli užívať a ja som na 2h musela ležať. Dvojičky odišli takže som tu bola sama. Nepríjemne mi tlklo v hlave. Zavrela som na minútu oči no prerušil ma nieči hlas.

"Zasa som ťa našiel samú", povedal mi Damon. 

"Stále si myslím, že ma špehuješ. Nieje možné, aby si sa zjavil všade kde som ja", povedala som mu. On sa iba zasmial a prisadol si na moju posteľ.

"Carla mi povedala, že si tu tak som ti prišiel robiť takú nechcenú spoločnosť", oznámil mi. Vždy keď je pri mne mám čudný pocit. Bojím sa ho no na druhej strane mi je dobre keď je tu.

"Ináč Carla mi povedala som si ti dal jeden sirup od bolesti", povedal Damon a podal mi pohár aj s nejakou fľaštičkou. Otvorila som ju a pričuchla si. 

"Fuj krista, toto do seba nedám ani za nič na svete", povedala som mu. Do nosa mi udrela kovová vôňa. Eeew a ešte to malo aj odpornú bordovú farbu.

"Máš 30 sekúd na to, aby si to vypila, ináč tu budeš sedieť ešte 2h", povedal mi Damon.

"A ty máš 30 sekúnd na to aby si ma nechal samú lebo ja toto piť nebudem a tvojej spoločnosti už mám až až", povedala som ja jemu. On sa na mňa trochu no teda nie trochu ale brutálne strašidelne pozrel a natiahol sa ku mne.

"Nechci ma naštvať", povedal a prešiel mi prstami po perách.

"Vypadni", zavrčala som naňho. 

"No dobre, keď to nepojde podobrom", povedal Damon a vzal fľaštičku. Nalial si celý obsah do úst a následne sa naklonil ku mne a pobozkal ma. Teda nie nepobozkal. Hrýzol ma do pery ktorú som následne otvorila a on mi vlial celý obsah toho sirupu do mojích úst. Prisahám, že nič horšie som nezažila. Prehltla som to a hneď na to ma asi sto krát naplo.

"Ty obrovský kus idiota čo si myslíš že si urobil?!!", zvrieskla som na plné hrdlo.

"Ukľudni sa, iba ti chcem pomôcť", povedal a podal mi pohár s vodou. Vzala som pohár a vodu som mu vyliala do xichtu.

"Zmizni mi z očí", povedala som mu. Hneď na to som svoj počin asi 500 krát oľutovala pretože to ako sa na mňa pozrel mi nahnalo zimomriavky až na riť.

"Uvidíme čo budeš hovoriť nabudúce", povedal mi a nechal ma na izbe samu. Fuj bože stále som mala tu pachuť v ústach. Cítila som ako mi niečo tečie po brade pozrela som sa do zrkadla a zistila som, že mi ten idiot kusol do pery tak až mi tečie krv. Olízla som si to a mala taký čudný pocit. Akoby som necítila nič iné iba stále ten sirup s divnou chuťou.

Well...táto časť je dosť o ničom mám pocit. 

-Mary-