Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 22.

**pov. Beth**

Čakala som čo z Damona vylezie. Mala som sto chutí skákať do výšky keď som sa dozvedela, že Alice žije. 

"Chcem si dať od tohto hotelu aspoň na deň pauzu a ty a tvoji kamoši asi to isté, takže čo keby ste boli pár dní u mňa?", opýtal sa ma Damon. Asi minútu som vstrebávala čo za otázku mi položil.

"Ale veď ty žiješ v hoteli nie?", opýtala som sa ho nechápavo. On sa na mňa iba pozrel a s chuti sa zasmial. Čo mu je akože vtipné?

"Aaah Beth, ano žijem tu ale to neznamená, že nevlastním byt alebo dom skoro v každom štáte", vysvetlil mi to. Aj keď som stále nechápala o čo mu ide musím povedať že úsmev ma pekný.

"Prečo by si si nás troch  k sebe bral?", opýtala som sa ho. Bolo mi to divné. V jeden moment nás zavrú na ošetrovňu a nemôžme vyjsť ani z hotela a teraz by si nás niekam bral.

"Lezie mi to tu hore krkom a tebe určite tiež", odpovedal mi. Prišiel ku mne bližšie a nahodil psie očka. Kurva. Neznášam ak toto na mňa niekto robí.

"Prestaň Damon, tie oči na mňa nerob!", snažila som sa mu to povedať varovne no ten tupec urobil presný opak. Začal na mňa hádzať jeden šteniatkovský (ďalšie slovo do zásoby) pohľad za druhým.

"Ježíš no dobre pôjdem k tebe. Ale dúfam že nás nejdeš vyhladovať pretože vieš, ja som človek ktorý potrebuje čas od včasu nakrmiť toto smutné prázdne bruchu", povedala som mu. On sa na mňa iba čudne pozrel a prišiel ku mne bližšie. Prisahám, že sme boli od seba vzdialený asi tak centimeter. Cítila som jeho voňavku. Kurva to musia upíri ešte aj dobre voniať? Nestačí, že vyzerajú ako polobohovia?

"Sľubujem, že tvoj pupok nebude prázdny", povedal mi Damon rovno do tváre. Ako to nazval moje brucho? Pupok?

"Vážne si použil slovo pupok? No tak toto, nevedela som že sa takto neformálne rozprávate so svojimi zákazníkmi pán majiteľ", povedala som mu tak trochu provokačným tonom. No dobre nie tak trochu ale brutálne som ho chcela vytočiť hih. Samozrejme mohla by som sa už konečne poučiť, že proti nemu nemám šancu ale tak za pokus to stojí nie? On sa na mňa iba zahľadel a tentokrát medzi neboli centimetre ale asi milimetre. Normálne sme si dýchali do tváre.

"Ak si to želáte slečna, nebudem pri rozhovore s vami používať neformálne slová", zašepkal mi totálne hrubým a tým skurvene sexi hlasom do ucha (zavrite oči a predstavte si to). Ako je možné, že mi jeden chlap spôsobí iba hlasom zimomriavky až na zadku.

"Ako často balíte svoje zákazníčky?", opýtala som sa ho zo žartu. Damon sa na mňa zhora pozrel a zasa sa nahol ku mne.

"Som veľmi náročný a vyberavý slečna, nieje veľa zákazníčok  o ktoré by som stál", zašepkal mi.

"Tak to budete mať v živote veľmi ťažke", odpovedala som mu. On sa mňa iba žmurkol a povedal.."nemyslím si"..

"Choď si pobaliť zopár vecí a chalanom odkáž že sa o hodinu vidíme dole pri recepcii", povedal mi zasa normálnym tonom  Damon a pred odchodom mi venoval jeden zo svojích provokačných pohľadov. 

**pov. Damon**

Ta malá potvora so mnou práve flirtovala. Musel som to ísť trošku rozdychať inak by som sa asi neudržal. Nemohol som jej povedať pravý dôvod prečo potrebujeme odísť z hotela. Bude lepšie keď budú u mňa a hlavne pod mojím dohľadom. Naozaj neriskujem že by sa tá Alice prebrala skôr ako očakávame a narobila by hlúposti. Mal som hlavu plnú myšlienok. Prišiel som do svojho apartmánu zbalil si svojich 5 vecí a po ceste na recepciu som si vzal z chladničky sáčok  s krvou. Ak sa tá malá potvora bude v mojom byte správať ako pred chvíľou buď ma roztrhne alebo sa asi neudržím.

Čauteee. Dnes taká trošku nudnejšia časť. Chcela som odľahčiť trošku situáciu. Reálne sa počas písania u nás na dedine stihlo vystriedať asi 15 ročných období hehe. Inak napadla ma taká vec. Napíšte mi do komentárov zopár otázok napr 3-5 čo by ste chceli o mne vedieť. Nejaké cool fancy otázočky a ja vám v ďalšej kapitola urobím menšie QnA o mne hih. Majte krásny piatok.

luv yu

-Mary-