Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 16.

** pov. Damon** (už vám chybal že ♥)

"Naozaj sa nevie kto to bol?!", opýtala sa ma už po 150. krát Caroline. Rozmýšľali sme kto uniesol Alice.

"Kurva Caroline prešli sme každý kameový záznam a ja osobne viem mená všetkých ľudí, ktorí na tej párty boli!!", zvrieskol som na ňu. Boli sme v mojej kancelárii kde je asi 50 monitorov a ani na jednom sme nenašli Alice ani toho idiota.

"Musel ho tu buď niekto prepašovať alebo prísť vo väčšej skupine, pretože ak by prišiel sám určite by ho bolo vidieť", povedal mi Adrien. Mal som nervy v koncoch.

"Ale to nedáva zmysel. Prišiel by tu len tak a potom by niekoho uniesol?!", veď to nedáva zmysel. Muselo to byť premyslené", povedala Carla. Aby bolo jasné, my všetci sme síce upíri ale ľudí nezabíjame. Teda pokiaľ nemusíme. Ale ta baba. Elizabeth. Ani odvar (v živote by som si nepomyslela že také slovo použijem), ktorý dvojičky namiešali ma nedokázal zbaviť myšlienok na ňu. 

"Absolútne netuším čo mám kurva robiť", povedal som zúfalo a založil si tvár do dlaní..

"Tá baba sa nájde. Všetkým, ktorí boli na párty sme dali liek aby nám všetko povedali. Každý rozhovor máme nahratý. Ja a Carla to prejdeme či niekto z nich niečo nepovedal čo by nám pomohlo. Ty si vezmi na starosti to dievča a jej kamarátov. Nesmú opustiť hotel pokiaľ sa toto šialenstvo nevyrieši. Mám taký zlý pocit, že týmto únosom to zďaleka nekončí", povedala Caroline.

"Damon, Caroline má pravdu. Je to ako hľadať ihlu v kope sena. Nájdeme toho idiota a aj Alice", povedal Adrien a potľapkal ma po ramenách. Iba som sa na nich všetkých vďačne pozrel a odišiel som na recepciu. Nemal som chuť starať sa o zákazníkov tak som za seba našiel náhradu. Ja som sa vybral za Beth. Prišiel som pred moju izbu kde všetci boli no už z diaľky som počul o čom sa rozprávajú.

**pov. Beth**

Zobudila som sa na obrovské teplo. Otvorila som oči a uvidela dve spiace tváre. Takže to predsa len nebol sen. Zasa sa mi začali vynárať spomienky na Alice. A  na to ako ju pred mojími očami uniesli. Billy a Derek ma obímali a mne začalo byť strašne horúco. Snažila som sa vykrútiť z ich zovretia. Nemôžem tu len tak sedieť a nič nerobiť zatiaľ čo moju kamošku uniesol upír. Ešte stále sa s tým neviem vžiť. Konečne sa mi podarilo vstať z postele. Nemala som tu skoro žiadne veci. Môj plán bol zbaliť sa a ísť hľadať Alice. Nemohla som v tomto šialenom hoteli ostať čo i len minútu dlhšie.

"Beth? Ty kam sa chystáš", začula som Dereka a v tom momente skoro zinfarktovala (existuje take slovo?).

"Nemôžem tu byť keď Alice je preč", povedala som. Obaja už boli zobudení a Derek a prebodával pohľadom.

"Kurva Beth myslíš si že nám dvom z Billym to je jedno?. Že sme obaja neplakali kým sme ťa obímali hm? Rozmýšľaj trochu. Čo si akože chcela ísť robiť ha? Behať po Las Vegas s fotkou Alice a vypytovať sa ľudí? Uniesol ju upír Beth UPIR  stále ti to nedoplo?!!. Ak chceš pomôcť nájsť Alice tak ver že bez týchto ľudí v hoteli nemáme šancu. Ja Damona tiež neznášam a celá táto situácia mi je odporná ale kurva nemôžem prísť ešte aj o teba?! Alice nájdeme. Urobíme všetko preto aby sa našla. Ale tento tvoj pokus o hrdinský čin by nám absolútne nepomohol", vykričal sa na mňa Derek. Poznám ho od malička no nikdy na mňa nezvýšil hlas až tak. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpil Damon. Keď videl v akom sme rozpoložení iba si sadol na posteľ a pozrel sa na nás

"Počul som vás keď som prichádzal", povedal Damon .

"Vy aj ja chceme aby sa vaša kamarátka našla dobre. Ale musíme spolupracovať. Hlavne od teba by som si to veľmi cenil Beth", povedal Damon a ku koncu mi venoval pohľad.

"Zatiaľ vám viem iba povedať, že Alice uniesol  upír ktorého nepoznáme. Ani ja ani nik iný. Toto sa nám v živote nestalo a ja viem, že máte sto chutí si zbaliť všetky catky a odletieť no musíte tu ostať. Nikto nevie či sa ten blázon nevráti. No ak by aj tak už znovu neujde", dokončil svoj monolog a postavil sa. 

"Oo a ešte Beth, ani jeden z nás sa nechcel nikdy stáť upírom", povedal mi to rovno do očí a odišiel. Takže mi ešte robí výčitky. Super.

"Beth, musíme sa dať dokopy dobre. Zvládneme to. O desať rokov sa všetci štyria na tomto budeme spoločne smiať a spomínať", povedal Billy a s Derekom ma spoločne objali. Každí sme šli do vlastnej izby. Prešla som dlhou chodbou až do mojej izby. Všetko tu ostalo ako predtým. Ešte aj neporiadok na Aliceinej posteli.  Začali sa mi tlačiť slzy do očí no povedala som si, že kvôli Alice budem silná. Vzala som si veci a šla do kúpelne. No ten pohľad čo sa mi naskytol by som naozaj nikomu nepriala. Všetko bolo hore nohami. Zrkadlo rozbité. Dvere od sprchového kútu totálne roztrieskané no najhoršia vec bol nadpis na stene...."nezatancujeme si?" napísane krvou....

Ahojte. Tak čo hovoríte na dnešnú časť? Dúfam, že sa páči. Ako sa cítite počas týchto dní. Lebo ja nežijem iba prežívam. Už asi rok vkuse. Ale tak kapitolu napíšem aj keby som bola jendou nohou v hrobe. Napíšte mi ako sa máte do komentárov  s radosťou si ich prečitam. Moc moc moooooooc vás ľubil babatka moje. Užívajte si dník.

-Mary-