Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 21.

**pov. Damon**

-time skip pred 2 hod-

Boli sme na mieste kde ten idiot držal Alice. Teda aspoň v to dúfam. Bol so mnou iba Adrien a Esme. Všetci ostatní boli okolo domu alebo v lese . Vystúpil som z auta a s Adrienom sme vtrhli do domu. Hneď mi do nosu udrel pach krvi. Teda skôr smrad. Hneď sa ma zmocnil zlý pocit. Vošiel som do jednej miestnosti kde bola na dlážke a na stene samá krv.

"Damon, nie su tu", povedal mi Adrien.

"Kurva to je ako možné?!!!", zvrieskol som no zrazu som niečo zacítil. Neskutočný smrad. Otvoril som skriňu odkiaľ ten smrad išiel a asi milion krát ma naplo. Bola tu neskutočná kopa oblečenia ktorá bola nasiaknutá do poslednej nitky krvou. Fakt to bolo odporné. Necítil som cez ten smrad či tá krv patrila Alice alebo nie. 

"Damon, nechcem ti nič vravieť ale pozri sa za seba", povedal mi Adrien. Hneď som sa otočil a uvidel stenu na ktorej bol ďalší nádpis krvou...."tentokrát si zatancujeme?"

"Kurva toto čo má znamenať", povedal som totálne vytočene. Do domu prišla Esme a zavolala ma aby som šiel niekam do lesa. Prišli sme tam a ja som už z diaľky videl, ako sú moji ľudia v kruhu a pozerajú niekam. Prišli sme bližšie a z toho pohľadu čo som videl som mal chuť plakať a zabíjať zároveň. Bola to tá baba. Nahá, dobitá a po celom tele mala kúsance.

"Damon, predtým než začneš zabíjať, zúriť ti chcem povedať, že tá baba ešte stále žije. Odvezieme ju na hotel a zaistíme aby sa o nej nikto za žiadných okolností nedozvedel", povedala mi Esme. Nemohol som sa na toto pozerať. Na jednu stranu som kurva rád že tá baba žije no stav v ktorom je sa mi nepáči. A skurvene som nasratý na to, že ten hajzel ešte behá po slobode. 

"Je mi jedno ako to urobíte ale toho psychopata chcem čo najskôr nakopať do gulí je vám to všetkým jasné?!!!", zvrieskol som na celý les. Adrien zabalil Alice do deky a odišiel aj s ostatnými do hotelu. Ani som si neuvedomil, že sme všetci celý od krvi. Prehľadal som ešte celý dom no nič som nenašiel. Prišiel som na hotel a videl ako sa Adrian a Esme o niečom bavia.

"Damon konečne, nemáme moc dobré správy", povedal mi Adrien a asi prvý krát v živote som na tom chlapovi videl slzy.

"Ten skurvysyn ju otrávil. Nevieme či to prežije a ako ano nevieme ako to bude s ňou", povedala mi Esme. No tak toto je kurva zlé. 

"Počúvajte Beth ani ostatní to nesmú vedieť", povedal som im.

"Damon nemôžeš im to tajiť", povedala mi Esme no to som už bol na ceste do kancelárie. Keď som sa vrátil videl som ako sa Beth rozpráva s Adrienom a  Esme. Kurva kázal som dvojičkám aby ich nepúšťali z ošetrovne.

"Čo sa stalo?!", opýtala sa ma Beth. Chcel som klamať no Esme mi prečítala myšlienky a hneď ma prebodla pohľadom.

"Beth musím ti niečo povedať", povedal som jej a už som videl ako začína blednúť.

"Pre istotu si sadni", povedal som jej. Hah alebo nie. Vzal som ju za ruku a hneď sme sa ocitli v mojej kancelárii. 

"Beth, Alice sa našla dobre. Iba teraz nieje na tom najlepšie ale sľubujem aby sa čo najskôr zotavila. Už teraz ti hovorím, že nemôžeš za ňou ísť ani ju vidieť ani nič podobné! Ani ty ani tvoji kamaráti", povedal som jej. Snažil som sa tie vety skládať tak, aby nemala zasa milion otázok.

"Alice žije", to bolo to jediné čo povedala. Od šťastia sa rozplakala a hodina sa mi okolo krku. Trhalo mi srdce, že som jej nemohol povedať úplnú pravdu. Upíri jed urobí z človeka niečo strašné. 

"Bože ja som taka šťastná naozaj", povedala Beth. Naozaj mala pekný úsmev. Musím povedať, že mi to na nej celkom chýbalo.

"Musím to ísť povedať chalanom", povedala Beth a ja som ju ani nestihol zastaviť a už bežala na ošetrovňu. Asi sekundu po nej mi do kancelárie vtrhla Esme.

"Robí ti dobre klamať ju?", opýtala sa ma odporne.

"Esme, my sami nevieme čo sa s tou Alice stane tak nepredbiehaj dobre. Ja to Beth poviem, no naozaj po tých dňoch čo sa naplakala si aj ona zaslúži trochu oddych nie?", povedal som jej.

"A tebe od kedy záleží na pocitoch iných?!", opýtala sa Esme. Iba som jej pohľadom naznačil nech sklapne. V kútiku duše som však vedel, že má pravdu. Vždy mi boli ľudia akoby ukradnutí. Nikdy som sa nezameral na jedného človeka a už vôbec som sa nesnažil aby sa daný človek netrápil kvôli mne. Mal som hlavne svoj hotel, mojích ľudí a ľudí ktorí k nám pravidelne chodili. Napísal som sms-ku mojím chlapom aby toho idiota našli čo najskôr. Nebudem mať pokoj pokiaľ ho nenájdem. Mal som namierené na ošetrovňu za Beth no po ceste som stretol Carlu.

"Damon, toto celé neskončí dobre. Ani pre nás ani pre nich", to bolo to jediné čo mi povedala a už zasa zmizla. Nechápal som čo mi tým chcela povedať. Vošiel som na ošetrovňu a videl Beth a tých dvoch chalanov s úsmevom na tvári. Všimol som si aj tých prázdnych fliaš okolo nich. No jasné, to by neboli dvojičky keby niekoho neopili.

"Chalani necháte nás na 5 minút s Beth samých?", opýtal som sa uch. Billy hneď vstal no ten Derek ma stále skenoval pohľadom. Nakoniec vstal aj on a spolu s Caroline odišli.

"Prečo si ich vyhodil?", opýtala sa ma Beth s iskrami v očiach.

"Chcem sa na niečom dohodnúť".

Well, nejako som zo seba vypotila ešte jednu kapitolu na želanie. Inak rozmýšľam že túto knihu premenujem. Nejak sa mi ten názov prestáva páčiť a taktiež aj obálka knihy. Chcem počuť váš názor na dnešnú kapitolu a na možné vaše návrhy čo si myslíte že bude s Alice. Som zvedavá na vašu predstavivosť.

luv yu

-Mary-