Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 19.

! Upozornenie.. Časť je písaná pod jemným množstvom alkoholu!
+ na konci kapitoly máte môj menší výlev srdiečka
-enjoy

*Pov. Beth*

"Keď som prechádzal okolo recepcie započul som ako sa jeden z recepčných rozpráva s nejakou ženou. A viete aký ja som, musel som to počuť. To, že recepčný je upír vám hovoriť nemusím asi že? Ide o to o čom sa rozprávali. Počul som ako jej ten typek rozpráva, že tento zážitok je bezbolestný a plný slasti. Že vraj vela ľudí to odcudzuje ale že naši upíri sú na také veci stavaní perfektne. Potom jej povedal, že nech počká v izbe a upír ktorého si zarezervovala za ňou príde... Uvedomujete si to? Tí psychopati pijú krv zo zákazníkov. Relane každému ktorí si objedná služby dajú nejaký katalóg a on alebo ona si vyberie",povedal Derek a v izbe bolo asi na minútu ticho. Billy mal oči dokorán a pomaly ani nedychal a môjmu mozočku chvíľu trvalo kým mu to docvaklo.
"Ľudia, toto je totálne v piči uvedomujete si to?", povedal Billy.
"Otázka je, či tých ľudí predtým alebo potom nejak opantaju lebo racionálne rozmyšľajúci človek predsa nemôže len tak nacupitať do hotela a povedať, že chcú aby sa z nich upíri napapkali", povedala som. Bohužiaľ som netušila že už asi desať sekúnd je s nami v izbe aj niekto štvrtý.
"Máme nové správy", ozvalo sa z rohu. Kontrakte Adrien sa ozval.
"Kurva ako si sa tu dostal a kedy?!", zvrieskol od ľaku Derek.
"To nieje podstatne. Ide o to že nemám dobre spravy. Damon nechcel, aby som vám to vravel ale nemôžem vas z toho vynechať. Našli sme v lese Aliceinu krv. Veľa krvi. Vieme aj kde Alice je a už teraz su na ceste naši ľudia aby ju našli. No najhoršie na tom je, že ten kto ju uniesol tu krv v lese nechal asi narocky. Inak to nedáva zmysel pretože vedel, že čím skôr či neskôr ju vypátrame",dokončil svoj monológ Adrien a zasa nastalo ticho.
"Keď si povedal" veľa krvi" ako veľmi veľa máš na mysli? ", opýtal sa opatrne Billy. Mne sa iba rozbuchalo srdce nad tou predstavou čo ten skurvysyn musel s Alice robiť. Adrien nám neodpovedal. Iba sa na nás ľútostne pozrel a zasa zmizol.
**pov. Damon**

" Vedia to", zhukol po mne Adrien hneď ako prišiel.
"Môžeš byť konkrétnejší? Kto vie čo?", opýtal som sa ho nechápavo.
"Beth a ostatní vedia ako to v tomto hoteli chodí. Teda nevedia úplne všetko ale základ ano", vysvetlil mi Adrien. Kurva tak toto zas budem musieť vysvetľovať.
"Kurva ako to môžu vedieť?!", zvrieskol som totálne vytočene.
"Ten Derek počul ako sa Josh baví s tou ženou ktorá si ma chcela objednať na dnešok", povedal.
"Nechápem ako môžem zamestnávať takých idiotskych prijebancov", povedal som rozčulene. Naozaj mam od rana nervy na vlásku.. Sere ma hlavne to, že stále nemám správu o tom či už tu babu našli alebo nie.
"Damon, obom nám je jasne, že bude kurva veľký zázrak keď tu Alice nájdu živú. Ta krv v lese bola niekoľko hodín stará. Pokiaľ jej ten psychopat nedal svoju krv tak asi vieš ako to dopadne", povedal mi opatrne Adrien a ja som od zlosti schytil stoličku a hodil ju cez celú miestnosť.
"Kurva ale čo ak jej dal krv a ona hneď umrela ha? Vieš čo to kurva znamená?!", povedal som rozčulene.
"Ja viem Damon. Aj ja som upír", povedal kľudným hlasom Adrien. Naozaj som začal uvažovať že sa pomodlim aby tu Alice našli zdravú a v pohode. Teda aspoň fyzicky. Hah mohol som si myslieť, že to takto nebude.....

Ano, zasa som to ukončila v tom najlepšom a ano neprestanem s tým. Prajem vám všetkým krásne Veľkonočné sviatky. Dúfam že v kapitole niesu nejaké veľmi hrubé gramatické chyby pretože od rana som namočená v liehu ale nie necítim sa nijak ovplyvnená alkoholom oki. Naozaj od dňa kedy som začala písať moju prvú knihu som trosku psychicky na inej vlne ako obvykle. Vždy mi všetci vravia aka som ja plná života atd atd ale viete čo je pravda? Niesom. Už dobrý rok nie. A ja viem, že na svete sa dejú omnoho horšie veci, že denne umierajú ľudia, skurvene veľa ľudí prišlo o prácu o všetko ale naozaj ja ako človek bez kamarátov (mam asi 2 kamošky dokopy hihh) sa už nemam kam vyrozprávať. Ak nemáte radi sebalutost a podobne bludy ani to ďalej nečítajte ja mam iba potrebu niečo zo seba dat von. Viete taky ten pocit keď po troch hodinách plaču lezíte na posteli a pýtate sa čo by bolo keby tu niesom. Presne. NIČ. Ja viem že moju knihu čítajú tí najlepší ludia ktorých si ja vážim totálne neskutočne a ľúbim vas všetky takže ja mam aspoň vas. Ale uz ma prestáva baviť sa v reálnom živote tváriť ze som plna života. Viete čo je najhoršie? Že tí ľudia to nevidia. Ja sa napr.pripojím do skupinového chatu s opuchnutymi ocami s uplakanym hlasom a niekto si nič nevšimne...well asi je čas aby som pretriedila svoj život a ľudí v ňom... Radšej ani nejdem po sebe čítať čo za sprostosti tu zo mna idu von a pravdepodobne sa zajtra ráno budem hanbiť ako pes ale tu a teraz som to potrebovala dat von. Ospravedlňujem sa že vas musím zaťažovať mojimi "problémami" a dúfam že aspoň ta kapitola stala za niečo. Viem, že sa ani s jednou z vas osobne nepoznám no ja vas beriem ako moje kamošky a moc vas ľúbim. Naozaj.. Budem sa snažiť ešte dnes po odpovedať na komentáre keďže spať tak skoro nepôjdem. Zajtra neviem ako vy ale ja sa idem niekam schovať aspoň na 4-hodinovú prechádzku aby som sa vyhla polievacom. Dúfam, že tento výlev nebol dlhší ako samotná kapitola. Ľúbim vas.
-Mary-