Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 28.

Na konci kapitoly som zasa mala potrebu si vyliať niekam svoje ♥

**pov. Damon**

(všetci povinne prežehnať sa a môžte čítať)

Konečne som mal možnosť tej malej potvore vrátiť všetko to jej provokovanie aj s úrokmi. To ako podomnou ležala, kusala si do pery a venovala mi tie zúfale pohľady ma neskutočne rajcovalo.

"Hah a kde je tvoja drzosť a odvaha teraz hm?", zašepkal som jej do ucha a venoval sa jej krku. Začal som ju doň jemne hrýzť a robiť maličké modrinky. Moja ruka je venovala tomu najsladšiemu miestečku na jej tele. Bavilo ma ju takto mučiť. A tie jej vzdychy.

"Bože Damon, urobím všetko čo ti príde na rozum ale už ma netráp", zakňučala Beth podomnou. Videl som ako si kúsala do pery a cítil som ako sa jej nohy začínaju pomaly triasť.

"Hm nemyslím si, že by si si zaslúžila urobiť sa tak skoro hm? čo myslíš", povedal som jej a ako naschvál som začal rukou pohybovať rýchlejšie. Krútila sa podomnou ako had. A ja som si tento pohľad kurva užíval.

"Ja už to nevydržím", zaplakala Beth a jej nohy sa začali extrémne triasť. Fakt že to je kvôli mne mi jemne pohladkal ego.

"Urob sa", povedal som jej do ucha a zrýchlil moje pohyby. Napla sa podomnou ako struna a z jej úst začali vychádzať tie extrémne sexy vzdychy. Bola komplet spotená, strapatá a to iba kvôli mne . 

"No vidíš, že vieš počúvať", povedal som a hravo ju capol po zadku. Ona sa na mňa iba pozrela a ani neviem ako už bola nadomnou. Musím povedať že z toho pohľadu som sa skoro urobil aj ja.

"Máš iba jednu jedinú výhodu, že si upír inak by som ti toto všetko vrátila. No teraz potrebujem iba jedno. Teba", povedala Beth a prevzala nad všetkým kontrolu. Teda iba asi na 3 minúty. Potom som si ju prehodil pod seba a začal si to všetko vychutnávať každou jednou bunkou v mojom tele. Boli sme obaja spotení, zadýchaní no obaja sme cítili že v tomto celom je niečo viac. A mňa to začínalo až neskutočne desiť. To ako sa mňa pozerala, ako si ma tlačila na svoje telo. To nebolo iba jednorázové potešenie. Obaja sme boli blízko a obaja sme to vedeli. Po trýznivých minútach plného našich vzdychov (ci toto čo za poeticku vetu som dala) sme sa obaja dočkali vrcholu.Dýchali sme si navzájom do tváre a jasom si tu potvoru pritiahol do bozku.

"Tak toto bolo šialene úžasné", povedala po minúte ticha Beth. Ja som sa iba usmial pritiahol si ju bližšie ku sebe a cítil ako mi pomaly zaspala v náručí. Ostal som s ňou ešte hodinu a potom odišiel do sprchy. Opatrne som ju položil do postele a prikryl ju. naposledy som sa na ňu pozrel a odišiel som sa osprchovať. 

**time skip ráno**

**Pov. Beth**

Zobudila som sa sama v Damonovej (prečo si ja furt vyberiem do príbehu také mená ktoré sa katastrofálne skloňujú v slovenčine)

Zišla som dole schodmi do kuchyne kde už všetci boli. Derek a Billy boli obaja na mobiloch a Damon sa opieral o linku. Venoval mi iba pobavený pohľad keď videl v akom stave som prišla dole do kuchyne.

"Damon nevieš niečo nové, ohľadom Alice?", opýtal sa ho Billy. 

"Dnes mi majú volať z hotela takže vám to všetko poviem", povedal Damon a otvoril mrazničku. Videla som ako otvoril box v ktorom som ja minule našla sáčky s krvou no v momente ako ho otvoril ho zaskočil fakt, že box bo prázdny. Shit ale veď nik okrem neho tu krv nepije tak kam všetka zmizla?

"Uhm ľudia? Damonovi nemusia volať z hotela", povedal zrazu Derek. 

"Ako to myslíš", opýtal sa ho Damon nechápavo. Pozrela som sa na Dereka, ktorý bol celý bledý a pozeral smerom z okna.

"Netreba správy ohľadom Alice, pretože Alice je rovno pred týmto domom", povedal Derek. Myslela som, že v to momente odpadnem. Všetci sme sa pozreli z okna a videli siluetu  ženskej postavy ako sa pozerá priamo na nás...

Ahojte. Prepáčte že ste tak dlho čakali za novou kapitolou. Posledné dni boli ako to nazvať..nijake? Viete, už ste sa niekedy zobudili ráno s pocitom, že už nech je koniec tohto dňa a nech sa na ďalší deň radšej nezobudím? Tak také boli moje posledné dni. Mám pocit, že ja nežjem ale iba existujem. A ano uvedomujem si, že zniem ako 13- ročná baba po rozchode no naozaj inak svoje momentálne pocity neviem inak vyjadriť. Ja iba dúfam, že sa moja momentálna nálada neodrazila na dnešnej kapitole to by ma fakt mrzelo. Najväčší dôvod prečo sa cítim tak strašne na nič je asi fakt že už som dlho doma a hlavne že som sama. Viete ľahšie sa vám žije s pocitom, že pri bás niekto je máte sa s kým porozprávať máte pri sebe niekoho kto vás obíme a povie pár povzbudivých slov no ja mám pocit, že buď takých ľudí  v živote nemám vôbec alebo mám ale oni moje problémy obchádzajú. Píšete si niektorá denník? Pretože ja ano. Už od svojich 6-tich rokov. A  reálne z tých denníkov vyžaruje iba jedna emocia a to depresia alebo úzkosť. A zasa mam pocit že meliem o totálnych somarinách a že sa sama zamotávam v tom čo píšem a v tom čo mám na jazyku. Ale na druhej strane viem, že mám tuto na wattpede baby ktoré keby nemám tak sa cítim sama ešte viac. Ani si nedokážete predstaviť ako mi každý jeden koentár zlepší deň o 1000000000 stupňov. Naozaj vám veľmi pekne ďakujem a ospravedlňujem sa že musíte znášať moje výkyvy náld, pocitov a moje nudné a dlhé vylievanie si ♥-čka. 

posielam one big warm hug

-Mary.