Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 23.

na konci kapitoly máte QnA hihi

**pov. Beth**

Uprimne som nevedela, či sa mám tešiť alebo čo vlastne mám očakávať od Damona. Bola som už zbalená a čakala som v Derekovom apartmáne. Billy sa ma ustavične vypytoval prečo musíme ísť k nemu a bla bla bla. Derek ho umlčal vyhrážaním že mu vytrhne jazyk takže tu bolo konečne ticho.

"Nieje vám divné, že len tak zrazu musíme ísť z hotelu preč?", opýtal sa Derek. Tomu keď som povedala, že si má zbaliť veci a že odchádzame s Damonom preč skoro vyskočil z kože.

"Neviem Derek a už sa ma napýtajte na otázky tohto typu DOBRE!", skríkla som na nich. Ak neprestanú poviem Damonovi nech ich nechá tu. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Nestihla som k ním ani dôsjť a dnu už prišiel Damon.

"Nemali ste má čakať dole na recepcii?!", opýtal sa jemne vytočene.

"Prečo musíme zrazu ísť preč?!", spustil Billy. O bože. Ooooo moj bože držte ma niekto.

"Všetko sa vám pokúsim povedať v aute dobre, ale teraz už musíme ísť!", povedal Damon a vzal mi tašku. O uaaau tak chalan vie byť aj gentleman. Prišli sme pred jeho auto no zacítila som ako ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a uvidela Derek aj s jeho typckým kamenným pohľadom.

"Beth, naozaj mu veríš?!", opýtal sa ma.

"Derek, ty sám si povedal, že proti ním nemáme šancu. Takže bohužial musíme ísť", odpovedala som mu. On mi na to iba kývol s hlavou. Ja som si sadla na miesto spolujazdca a chalani dozadu.

"Aká dlhá bude cesta?", opýtal sa Billy.

"Nepôjdeme dlho", odpovedal mu stručne Damon.

"už nám konečne povieš prečo odchádzame?!", zhukol na Damona Derek. Ak celá táto cesta bude v tejto odporne hnusnej a hustej atmosfére tak to asi neprežijem. 

"Lezie mi to tam všetko hore krkom. Tak vás beriem k sebe. Najprv som chcel vziať iba Beth no je mi jasné že ty Derek by si ma asi preklial a Billy to isté, takže vás beriem tiež. Stačí vám to ako vysvetlenie?!", vyrozprával sa Damon. Ostalo ticho. Derek ani Billy nič nevraveli.

"Keď som sa dozvedel čo si zač..teda čo ste všetci v tom hoteli zač, nepomyslel by som si že budete na ľudí priateľskí. Väčšinou ľudia upírom slúžia iba na jednú vec", ozval sa asi po minúte ticha Billy. Pozrela som sa na Damona a videla na ňom ako sa zamyslel. Prečo ten chlap vyzerá zboku tak skurvene sexi? Bože Beth, ukľudni sa.

"Očividne si pozeral alebo čítal veľa nereálných kníh o upíroch. Samozrejme sú aj takí ktorí s ľuďmi nemôžu prísť ani do kontaktu no ja ani moji ľudia medzi ne nepatríme", odpovedal mu Damon a venoval mu pohľad v spätnom zrkadle.

"Tvoja sestra Esme, vravel si že ona dokáže čítať myšlienky. Akú schopnosť máš ty?", opýtala som sa ho. On sa na mňa pozrel, žmurkol, a mne skoro zabehlo. Ešte jeden takýto pohľad a ja toho chlapa ohnem. Teda neohnem ale priala by som si aby som to mohla urobiť.

"Ja bohužiaľ žiadnu, nie každí upír má schopnosť", odpovedal mi. Ja som mu na to neodpovedala iba som odvrátila pohľad a snažila sa spomaliť môj tep. Po asi hodine ustavičného Billyho frflania sme prišli pred nejakú budovu.

"Veci nechajte v aute a chyťte sa ma za ruku", povedal Damon.

"No zabudni, ja ťa za ruku chytať nebudem", povedal Derek. Damon sa na nás otočil a nie práve priateľským pohľadom zdrapil Dereka a Billyho sa ruky. Ja som sa ho chytila tiež a ani neviem akým zázrakom sme boli pred dverami.