Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 31.

**pov. Beth**

Zacítila som jemný tlak na mojej tvári a potom niečo studené na čele. Chcela som strašne moc otvoriť oči no akoby boli z ocele. Iba som cítila tlak na tvári. Pomaly horko ťažko som otvorila oči a videla pred sebou Damona ako sedí vedľa mna a hladká mi tvar. Musím povedať, že vyzeral hrozne. Mal totálne mastné vlasy, opuchnuté červené oči pod ktorými mal obrovské tmavé kruhy.
"Čo sa stalo?", opýtala som sa úplne slabím hláskom.
"Spi Beth, potom ti všetko vysvetlím dobre", povedal mi Damon a dal mi pusu na líce. Nechapala som absolútne čo sa deje. Zavrela som oči a znovu ani neviem ako a zaspala som.
**pov. Damon**

"Zaspala", povedal som keď som prichádzal do kuchyne. Derek a Billy boli ešte stále v šoku, Esme ma iba prebodavala pohľadom a dvojičky s Adrienom boli iba ticho.
"Povieš jej to Damon", zapozerala sa na  mňa Esme.
"Ano anooo", povedal som. Cítil som sa strašne.
"Čo budeme teraz robiť?", opýtal sa Adrien. Zrazu sa všetci pozreli na mňa.
"Na mna sa nepozerajte ľudia", povedal som im a chcel som si to odcupitať k Beth no keď som sa pozrel na schody videl som, ako Beth zachádza dole.
"Beth, mala si ostať ležať", ozvala sa Esme.
"Nebudem ležať keď vidím, že sa tu kurva niečo deje", skríkla Beth, vzala si stoličku a prisadla si ku nam.
"Neodídem ja a ani jeden z vás pokiaľ mi všetko nevysvetlíte!", prepálila nas pohľadom.
Zrazu zavládlo ticho a všetci sme sa pozerali jeden na druhého.
"Vtedy ked si ty, Derek a Billy odišli tak na streche už bol iba Damon a Alice. Ako som vravela dvojičky namiešali protilátku no dostať ju do Alice bolo nebezpečné. Dvojičkam sa podarilo dať Alice protijed ale nikto nevie čo to s nou urobí. Problém je ten, že Alice ušla no má už v sebe protijed ale nik nevie kto je", vysypala na Beth Esme. Ja som len trpel a čakal čo Beth povie.
"Robíte si srandu že?", opýtala sa Beth.
"Nie Beth nerobíme", odpovedal som jej.
"Aha a teraz akože čo. Mám v kľude sedieť alebo čo?!", povedala Beth rozčúlene.
"Ukludni sa dobre. Má v sebe protijed dobre!", skríkla tentokrát Esme na Beth. Všetci ostatní sme len v tichu stali a sledovali tu začínajúcu hádku medzi Esme a Beth. Ani jeden z nás nemal odvahu zapojiť sa.
"A ako mam dofrasa vedieť, že ten váš kúzelný protijed účinkuje?! Dokedy sa mam báť o svoju najlepšiu kamarátku?!", začala už kričať Beth. Videl som, že Esme je už na hrane.
"Nechaj ju tak Esme", povedal som si v hlave no ona sa na mňa ani nepozrela takže to bolo zbytočné.
"Vieš čo? Keď si taka múdra tak choď. Jasne zbal si svoje veci a choď si hľadať tu svoju kamošku keď nám neveris!", zvrieskla Esme no to už som sa do hádky pridal aj ja.
"Doriti ukludnite sa dobre? Nikto nikam nejde. Ty pôjdeš do izby a počkáš ma tam a ty ides s Adrienom naspäť do hotela", skríkol som a zrazu bol kľud.
"Aky je teraz plán?", ozval sa ticho Billy. On s Derekom iba sedeli a pozorovali ako Beth ide bomby.
"Musíme to premyslieť", odpovedal som mu. Videl som kútikom oka ako Beth iba pre točila očami no bola ticho.
Time skip
Carla, Esme a Adrien odišli do hotela a zvyšok sme ostali tu. Beth už je v izbe. Keď som otvoril dvere, čakal som že bude ležať nadurdena na posteli no opak bol pravdou. Posteľ bola prázdna. Počuj som z kúpeľne nejaké zvuky tak som išiel tam.
"Haloo Beth?", zaklopal som na dvere. Nič. Žiadna odozva.
"Beth, viem že tam si otvor mi dvere", tentokrát som už na tie dvere zabuchal. Zasa nič.
"Beth, idem dnu a je mi fuk či si hola", zakričal som a otvoril dvere. To mača tam sedelo na dlážke opreté hlavou o vaňu a plakalo.
"Heeej Beth, čo sa stalo?", opýtal som sa a sklonil sa k nej. Celá sa triasla a plakala. Iba sa na mňa cela natlacia a plakala. Vedel som prečo plače tak som ju iba tuho objal a kolísal sa s ňou do strán.
"Nech už toto peklo skončí", povedala ticho. Už ani nepamätám kedy naposledy som cítil taku vinu a ľútosť ako teraz. A pri predstave čo za plány som mal na začiatku keď prišli všetci 4 do hotela mi je zo samého seba zle. Ani neviem ako ale cítil som ako mi zaspala v náručí. Odniesol som ju do izby no ona sa ma odmietala pustiť. Ľahol som si k nej a hral som sa s jej vlasmi. Vážne mi pripomínala malé mača. Keby začala priasť ani by som sa nečudoval.
"Damon, dokedy chceš byť pri nich? Vieš, že hotel ťa potrebuje?", ozvala sa mi Esme.
"Kašlem hotel a ty mi daj kurva pokoj", odpovedal som jej. Pozrel som sa na Beth ktorá bala hlavu pri mne a ani neviem ako ale podarilo sa mi po neskutočne dlhých rokoch zaspať.

Ahojte. Vopred sa ospravedlňujem za sklz s kapitolou. Prísaham že tuto časť píšem asi štvrtý deň. Vždy som napísala pár viet, ktoré mi nedávali zmysel a zasa ich zmazala. Ako sa ináč mate? Lebo ja už žijem od pondelka na intraku a v škole skapinam lol. Dúfam, že tento vyplod mojej fantázie aspoň za niečo stal. Ľúbim vas neskutočne moc.
Posielam warm hug.
-Mary-