Trochu (NE)Vydarený výlet

Kapitola 32.

**pov. Beth**

Zobudila som sa a cítila vedľa mna niekoho telo. Otočila som sa pozerala sa na spiaceho Damona. Vyzeral ako maličké šteňa. Nechcela som ho budiť lebo ani netuším po akom dlhom čase vôbec spal. Začali sa mi vynárať spomienky. Ako sme sa ubytovali a ako sa všetko začalo postupne rúcať. Pojebaná party. Vďaka nej sa nachádzam v tomto probléme z ktorého nieje akosi cesta späť. Natiahla som ruku k Damonovi a začala som sa mu hrať s vlasmi. Za počula som ako potichu zamrnčal. Pritlačil si ma bližšie k sebe a postupne začal otvárať oči. Dala som ruku z jeho vlasov preč.
"Neprestávaj", zašepkal mi do ucha.
"Prepáč za tu hádku s tvojou sestrou", povedala som mu.
"Hah, Esme sa niekedy tvári akoby zhltla múdrosť sveta. Je mi síce sestra ale v láske sa nemáme", zašepkal mi Damon naspäť a pomaly sa ku mne priblížil. Boli sme od seba asi milimeter no samozrejme sa to muselo dokašlať.
"Hrdličky vstavaaaame", zvrieskol Adrien na celú izbu. V sekunde sme sa od seba s Damonom odtiahli.
"Čo chceš?!", zhukol na Adriena Damon.
"Brdzi ty samec. V dome su ďalší ľudia ktorí sú hladní a kreditnú kartu tu máš iba ty táže to zacvakaš. A plus s tebou potrebujeme všetko prebrať tedaaaa s vami oboma. Tak šup šup nech ste už dole", povedal nahajpovany Adrien a odišiel do izby.
"Nemôžeš ho zjesť?", opýtala som sa Damona a zasa sa nacapila na nho.
"Haha ty si šialena Beth. Nie nemôžem ho zjesť", vybuchol do smiechu Damon.
"Tche, škoda", povedala som na oko smutne. Vykrútila som sa z postele a iba som na seba natiahla tričko a išla dole ku ostatným.
"No ja neverím Beth, ty si konečne vstala", povedal dramaticky Billy keď ma uvidel zchádzať dole schodmi.
"Sklapni Billy, máme niečo jest?", opýtala som sa a natiahla krk a hľadala nejaké jedlo.
"Nie ale čakáme na pizzu", odpoveda mi Derek.
"Čo ste chceli prebrať?", opytala som sa. Adrien sa iba divne zaxichtil a chalani boli ticho.
"Čo keby sme sa najedli a vyriešili to potom?", ozval sa Damon spoza mňa.
"Nie, pôjdeme to riešiť teraz. Ešte stále nevieme kde je Alice a či protijed účinkuje",povedala som a Damona som iba prepálila pohľadom.
"Beth, prosím nechaj to na 10 minút tak", povedala mi pre zmenu Adrien. Išla som sa nadýchnuť a už už som chcela niečo povedať no prerušil ma zvonček pri dverách.
"JEDLOOOOOOOO", zakričal Billy a už utekal aj s Damonovou kreditnou kartou k dverám.
"Kriste zabijem ho", povedal naštvane Damon, ktorý Billyho v polke cesty zastavil a išiel otvorit on.
"Zjedzte to a ideme vymyslieť čo budeme robiť. A na budúce je mi fuk kto alebo čo zazvoní na dvere, ani jeden z vás sa neopováži ísť otvoriť", skríkol jemne Damon. Zasa som sa cítila ako malé vystrašene decko ktoré dostalo krik od rodičov. Derek a Billy iba pretočili očami a začali do seba džgať pizzu. Po tom ako sme sa všetci najedli a úspešne sa pri tom nepohádali a nepozabíjali sme sa zišli v obývačke.
"Protijed, ktorý dostaka Alice funguje. To kde je Alice nevieme na isto no nieje už nebezpečná. Plán znie takto, vy traja odletíte naspäť domov a my za ten čas nájdeme Alice, pokúsime sa ju dať do pôvodného stavu a pôjde domov za vami", povedal Damon a ja som nevedela či sa smiat alebo plakať.
"Toto nemyslíš vážne", ozval sa ako prvý Derek.
"Myslím to vážne", povedal Damon.
"Haha dobre super, pobavili sme sa a teraz ideme rozprávať seriózne", povedala som no Damonov pohľad ostal nezmený.
"Počkaj ty si ako reálne myslíš, že odídeme preč akoby sa nechunelilo a Alice necháme napospas osudu? Haha vtipné Damon ale my nikam nejdeme", skríkol už totálne výtočený Billy.
"Je mi ti ľúto", povedal Damon ticho.
"Nie tebe to nieje ľúto. Ty iba nevieš ako vykľučkovať a nájsť nejaký normálny plán a preto vymýšľaš jednu chujovinu za druhou. Zamysli sa Damon, kedy si aspoň jeden z tvojich skvostných plánoch vyšiel? Presne tak.. Nidky. Takže teraz sa všetci nadýchneme a ideme vymyslieť niečo čo má hlavu a pätu ", zvrieskol Billy a mne iba padla sánka.
" Si idiot ak sa ideš hádať s upírmi", povedal Adrien ktorého sme ja s Billym a Derekom iba prebodli pohľadom. Pozrela som sa na Damona ktorý iba za krútil hlavou.
"Dobre tak teda plan B", povedala som.
"Bude ta to niečo stať", zašepkal mi do ucha Damon z čoho som mala zimomriavky...

Ahojte. Tak kde začať. Túto kapitolu som začala písať vo vlaku o 12 poobede a dopisujem ju teraz. Neviem prečo ale to co píšem mi nedáva zmysel a to sa strašne snažím. Tak dúfam že sa to dalo aspoň trochu prežiť a že to nieje az taka hrôza. Ľúbim vas neskutočne moc. Budem rada ak mi napíšete aky ste mali dnik.
-Mary-