Kapitola 30.

486 30 19
                                    

**pov. Beth**

Nechápala som o čo jej ide. Ako sa dočerta mohol človek až tak strašne zmeniť. Stále som si v hlave hovorila, že toto nieje Alice ale iba jej zlá kopia. Viem, že má v  sebe jed a že ona v podstate za svoje činy nemôže.

"Alice prosím, neviem čo od nás chceš ale prosím ťa nechaj nás ísť", snažila som sa ju odmäkčiť no ona sa na mna iba odporne pozrela.

"Dala som ti slovo?!", zrevala na ma Alice a už som iba cítila pálivú ranu na líci. 

"Ani nevieš ako dlho som čakala na tento pohľad. Keď budete všetci predo mnou bezmocný a ja si s vami budem môcť robiť čo chcem. A wualaaaa ten deň práve nastal", povedala mi Alice. Videla som, ako sa Damon začal prebúdzať a jeho oči hneď stmavli.

"Aaale pozrime sa, ktože sa nám to zobudil. Hm vieš, bola sranda vpichovať ti do tela látku ktorá ťa omračí. Iba ma mrzí že ta látka účinkovala iba tak krátko", zasmiala sa Alice.

"Ty suka, čo si myslíš že chceš teraz s nami urobiť ha?!", zvrieskol na ňu nenávistne Damon. Alice sa až hrôzostrašne začala smiať. Zablúdila som očkom na chalanov. Billy sa na túto scénu iba pozeral s prázdnym pohľadom a Derek ktorý sa už prebral mal iba prázdny pohľad v tvári.

"Každí jeden z vás má v sebe kúsok mňa. Nieste šťastní? Mali by ste byť. No bohužiaľ látka účinkovať nebude pokiaľ vaše odporné a prehnilé srdiečka budú byť. Taaaakže si zahráme menšiu hru. Ja vám položím otázku a keď sa mi vaša odpoveď bude páčiť nechám vás žiť, no ak nie preletíte sa cez strechu až kým z vás neostane fľak", povedala nám všetkým Alice a ja som myslela, že sa povraciam. Bolo mi z toho všetkého zle.Moja najlepšia kamarátka je pred mojimi očami ako monštrum. Všetci sme mlčali. Alice prišla smerom k Derekovi.

"Ah môj milovaný Derek. Vieš že som na teba mala od začiatku crush? Celý život som ti to dávala nejakými signálmi najavo no ty si ma vždy iba prehliadal. A teraz môj milý pýtam sa ťa...Cítiš ku mne niečo?", zašepkala mu rovno do tváre Alice. Netušila som čo z toho bola pravda no pravdepodobne nič. Vyzeralo to odporne. Alice mala na tvári odporný úsmev a bola milimeter od Derekovej tváre.

"Nie", odpovedal jej Derek. Alice sa najpv zamračila no potom jej tvár zasa vystriedal diabolský úsmev. 

"No Derek, to nebolo veľmi pekné, hm škoda je mi ťa ľúto", povedala mu a v sekunde som už iba videla ako Alice sotila Dereka cez kraj strechy. 

"DEREK!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!", zvrieskla som na plné hrdlo a kompletne sa rozplakala. Billy maj v tvári hrôzu a Damon nemal v tvári žiadnu inú emociu okrem nenávisti. Začala som so sebou metať a snažiť sa vymotať sa z tej stoličky.

"Beth nerob to, sme dole pod strechou ak ťa zhodí chytíme ťa. Iba musíš Alice odpovedať to čo nechce počuť", započula som zrazu v mojej hlave hlas. Znel ako Esme. No veď ano. Ona vie čítať myšlienky no nevedela som, že skrz ne dokáže aj komunikovať. Pozrela som sa na Damona ktorý na mňa jemne kývol hlavou. Billy to isté. Alice sa tento krát otočila na mňa.

"Moja najlepšia kamoška heh. Si na rade zlato vieš o tom? Moja otázka na teba znie...Klamala si mi niekedy priamo do očí?", opýtala sa ma. Jej odporná tvár bola milimeter od mojej . Jej žlté prepadnuté oči prebodávali tie moje. Toto je horšie ako nočná mora. Pozrela som sa na ňu a iba som odpovedala tiché ano. Po diabolskom úsmeve iba nasledovalo to čoho som sa najviac bála. Zavrela som oči a očakávala tvrdý pad so zemou no v polovici ma niečijé ruky oblapili a položili na zem. Otvorila som oči a uvidela pred sebou Adriena Esme a Carolie. Nedokázala som sa prestať smiať. Zo zadu ma objal Derek, ktorý sa tiež neskutočne triasol. Pozrela som sa na Esme.

"Carla šla hore. Má pri sebe protijed a bude sa ho snažiť vpichnúť do Alice. Damon a Billy budú pri nás no ty a Derek musíte čo najskôr odtiaľto vypadnúť. Caroline vám zavedie k autu kde na vás čaká šofér. Odvezie vás tentokrát nie na hotel ale do domu ktorý ma Esme. Je začarovaný takže sa nemusíte báť. Prídeme za vami", povedala mi Esme pomocou myšlienok a v sekunde som sedela v aute s Derekom. Nemali sme šancu ani namietať. Bola som v neskutočnom šoku. Celé moje telo sa nevedelo prestať triasť. Začalo mi byť strašne zle a mala som hmlu pred očami. Ani neviem kedy ale posledné čo som vnímala bola černota pred očami.


Ahojtee.

V utorok idem do školy yeeey. Ruku na srdce...naučili ste sa niečo počas tejto dištančnej výuky? Lebo predstava, že ja o týždeň idem do školy a ja dokopy nič neviem tak uff. Inač, môže človek dostať depresiu  z depresie? 

Dúfam, že sa vám aspoň dnešná kapitola ako tak páči písala som ju asi 10 minút ale nevadí. Ďakujem za každý komentár hviezdičku.

Posielam vám jedno veľké big warm hug

-Mary-

Trochu (NE)Vydarený výletDonde viven las historias. Descúbrelo ahora