Ako som s Jokerom odišla z párty, tak navrhol, že pôjdeme k nemu. Neprotestovala som. Joker ma pomaly odviedol do jeho izby, kde ma ihneď začal bozkávať. Nevedela som sa ho nabažiť. Bol dokonalý.
" Milujem ťa Y/N."
Ráno som sa zobudila s niekým v objatí. Pozrela som sa kto to je. Ja som sa vyspala s Jungkookom? Chcela som odtiaľ odísť tak, aby si to Jungkook nevšimol. Rýchlo som si obula boty a odišla som z domu. Keď som prišla domov, tak som zistila, že ešte všetci spia. Nechcelo by sa mi vysvetľovať kde som bola. Vyzula som si boty a rýchlo som sa rozbehla hore po schodoch, ale v tom ma niekto zastavil.
" Kde si bola mladá dáma?" Namjoon. " To je jedno." Nervózne som sa zasmiala. Namjoon prevrátil očami. " Myslíš, že som ťa nevidel ako si vyšla z Jungkookovho domu?" Zasmial sa.
" Zabudni na to, čo si videl." Zakrútila som mu prstami pred tvárou a robila som sa, že na to zabudol. Namjoon nado mnou iba prevrátil očami.
" Choď do izby, aby to nezistili naši." Objala som ho. " Ty si ten najlepší brat na svete." Usmial sa a pohladkal ma po vlasoch. " No choď už." Usmiala som sa a odišla som do mojej izby.
Sedel tam môj otec. Nie! Toto nedopadne dobre. " Kde si bola?" " Však na párty." Neklamala som. Otec sa zamračil.
" A potom kde si bola? Určite si tam nebola až do rána." Ukázal čas na mobile. Čo teraz? " To je jedno. Veď som prišla živá a zdravá." Nervózne som sa zasmiala. " Okamžite mi povedz kde si bola!" Približoval sa ku mne. " Nie." Viem. Bola som drzá, ale to je jedno. Otec neváhal ani sekundu a okamžite mi dal facku. Chytila som sa za líce a rozplakala som sa.
" Povedz mi kde si bola!" " Prespala som u Jungkooka." Otec sa neveriacky zasmial. " Pche. U Jeona Jungkooka?" Prikývla som. " Nevedel som, že moja dcéra bude tak sprostá a bude sa stretávať s nejakým grázlom." Prevrátil očami. " On je spevák a nie grázel. Začal spievať. Aspoň sa snaží." Zamračila som sa. " Ešte raz sa s ním stretneš a nebudeš mať len ty zle ale aj on! Od teraz už nechcem počuť meno Jeon Jungkook! Je ti to jasné?! Ani v škole sa s ním nebudeš rozprávať!" Prikývla som. Nechcela som si robiť ešte väčšie problémy.
Otec odišiel už asi pred pol hodinou a ja som stále plakala. Milovala som ho. Áno milujem toho sprostého Jeona Jungkooka, ktorý bol vždy na mňa tak zlý.
Dnes je škola. A tam bude Jungkook. Celý víkend som sa mu vyhýbala. Snažil sa mi písať, ale ja som ho ignorovala. Napísal mi, že ma miluje ale že sa mi to bál povedať už skôr pretože nevedel ako to ja cítim ale že teraz už konečne nabral odvahu. Toto bola posledná vec, čo mi napísal pretože som si ho zablokovala. Nechcela som od neho vidieť už ďalšie správy.
Ako som zastavila z autom pred školou, tak hneď som si všimla Jungkooka aj medzi tými všetkými žiakmi. Vystúpila som z auta a snažila som sa, čo najskôr dostať do školy, aby som to s ním nemusela riešiť.
" Y/N počkaj ma! Chcem sa s tebou porozprávať." Jungkook ma zastavil. Nezvládala som to. Zase som plakala. " Nie." Jungkook nadvihol obočie. " Y/N ja ťa milujem a chcem s tebou chodiť. Iba na jedno rande by sme...." Prerušila som ho. " Ty ničomu nechápeš! Nemôžeme byť spolu."
" Prečo nemôžeme byť spolu?" Snažila som sa o úsmev ale skôr to bola nejaká smiešna grimasa. " Môj otec to zakázal... proste nemôžeme. Už sa nemôžeme ani rozprávať. Potrebujem začať od znovu." Jungkook ostal na mňa iba pozerať. Nič k tomu nepovedal. " Prepáč, ale ty budeš iba moja minulosť a na minulosť sa budem snažiť zabudnúť. Milujem ťa." Posledný krát som ho pobozkala a išla som do školy.
أنت تقرأ
After school / j.jk
أدب الهواةNikdy som nečakala, že sa zamilujem do môjho najväčšieho nepriateľa. Vždy sme sa neznášali až na ten jeden osudný deň, kedy sa to celé zmenilo. Od vtedy sa mi otočil život hore nohami a každé jedno rozhodnutie čo som spravila som oľutovala. Do život...
