" Doprdele." Robila som si večeru a to by som nebola ja keby som sa nepopálila. Rýchlo som si dala ruku pod studenú vodu. " Toto sa môže stať iba mne." Prevrátila som očami na mojej nešikovnosti. Vzala som si so sebou večeru a išla som do nášho súkromného kina, ktoré sme mali v dome. Zapla som si horor. Patrila som medzi tých milovníkov hororov. Celú dobu ma to moc nebavilo ani to nebolo moc strašidelné. Ani som si nevšimla ako sa mi to mohlo podariť ale už bolo niečo po pol noci.
Chcela som už pomaly ísť spať keďže som na druhý deň išla do školy ale ešte pred tým som sa išla do kuchyne napiť. Počula som na terase buchot. Po tom horore som sa necítila moc bezpečne tak som si radšej zobrala nôž do ruky ako nejaký vrah. Otvorila som pomaly dvere, ale nič som tam nevidela. Zrazu niekto sa mi ukázal. Bol to Yoongi. " Oh, Yoongi, čo tu chceš?" Pousmial sa. " Uvidíš...." Chytil ma za ruku a ťahal ma do mojej izby. Nechápala som, ako mohol vedieť kde ju mám ale nejako som to neriešila. Už som asi vedela kam s tým mieri.
Najprv ma Yoongi začal jemne bozkávať. Nemohla som sa ho nabažiť. Stiahla som mu tričko a neskôr aj nohavice. On spravil to isté. " Yoongi." Zavzdychala som keď ma začal bozkávať na krk. Ľahla som si na posteľ. Yoongi si zobral nohavice z ktorých vytiahol kondóm. Bola som nedočkavá. Pobozkala som ho opäť na pery. " Teraz sa trochu zabavíme." Pousmial sa Yoongi.
Ležala som v objatí s Yoongim. Obidvaja sme boli zadýchaní. " Mohol by som tu prespať?" Pokrútila som hlavou. " Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Nechcem sa viazať ani nič také." Usmiala som sa. Yoongi prikývol a rýchlo sa obliekol. " Tak sa vidíme zajtra v škole." Usmial sa a odišiel. Bola som veľmi unavená, tak som išla spať.
Opäť to prekliate ráno. Spravila som moju rannú rutinu a potom som sa vybrala do školy. Sadla som si do auta, kde som si pustila rádio. Začala hrať pesnička od novej skupiny BTS. Jeden člen mal veľmi známi hlas ako keby som ho už počula, ale nevedela som si spomenúť, kto to je.
Ako som zastavila pri škole tak som si zapálila, aby som sa trochu pred školou ešte ukľudnila. Jennie ku mne dobehla.
" Počula si už tú novú skupinu BTS? Ak budú mať nejaký koncert tak tam určite pôjdeme!" Prevrátila som nad tým očami. " Mňa až tak nezaujali." Zahasila som cigaretu a odišla som do školy. V triede už opäť boli všetci okrem mňa a Jennie. Takže budem celý rok sedieť vedľa toho debila? Sadla som si vedľa neho a vytiahla som si knižku.
" Ty čítaš pýchu a predsudok? Na tvoju povahu sa to nehodí." Aký by to bol pocit keby ma prestal otravovať. Prevrátila som očami a ďalej som čítala. Do triedy vošla učiteľka, ale pokračovala som v čítaní, pretože to bolo zaujímavejšie než kórejčina.
" Heeej!" Štuchol ma do ramena Jungkook. " Máme písať esej. Ty vôbec nepočúvaš učiteľku." Zavrela som knižku. " A ty ju snáď počúvaš?" Jungkook sa na mňa iba usmial so svojim bunny úsmevom a začal písať. Celkom ma prekvapuje.Po hodine ma pred triedou čakal Yoongi. Zistila som, že rád športuje, počúva hudbu, a rád číta knižky. Yoongi bol presne môj typ.
" Ahoj, čo tu robíš?" Usmiala som sa. " Dneska by sme si to mohli zase zopakovať." Yoongi si zakúsol do spodnej pery. Nervózne som sa usmiala. " Aha, no ešte uvidím." Yoongi prevrátil očami. " A inak za dva týždne bude halloween, tak spravím párty v kostýmoch. Ty si prvá, ktorá si pozvaná. Dúfam, že prídeš." Usmiala som sa." Jasne, že prídem." Yoongi sa usmial. " Ešte ten Junkuk alebo ako sa volá...." " Jungkook." Automaticky som ho opravila. " ...na mňa stále divne pozerá. No skôr sa na mňa mračí a keď idem okolo neho tak vždy do mňa drgne alebo niečo také. Čo má so mnou za problém? Veď som mu nič nespravil." Nadvihla som jedno obočie. " Ok, ja už musím ísť len som ti chcel toto povedať." Iba som mu zakývala. Na nič iné som sa nezmohla. Stále som rozmýšľala nad Jungkookom. Jemu preplo alebo čo?Po skončení vyučovania sme chceli rýchlo utiecť s Jungkookom, aby sme neboli po škole, ale márne.
" Y/N, Jungkook! Kam ste sa vybrali?!" Boli sme prichytení. Otočili sme sa a tam sme videli stáť nášho učiteľa. " Dnes pôjdete pomáhať do útulku pre psov. Nie, že tam spravíte neplechu!" Prevrátila som očami a s Jungkookom sme išli do útulku pre psov.
V útulku bol iba jeden pán, ktorý sedel na stoličke a pri tom si čítal noviny.
" Oh, dobrý deň. Vy musíte byť Y/N a Jungkook." Podal nám ruky. Snažili sme sa byť čo najslušnejší. " Dobrý deň." " Takže. Vy teraz dáte našim psíkom vodu a jedlo." Prikývli sme. Zobrala som misky a dala som im tam vodu. Jungkook zatiaľ dal jedlo. Celú dobu sme boli potichu. Ešte s niektorými vecami sme mu pomohli a potom keď sme chceli mohli sme odísť. Ja som si ešte pozrela psíkov, pretože už veľmi dlho som chcela psíka mať. Jungkook ma dnes počkal. To som nečakala. Posledný týždeň sa naozaj chová inak.
" Oooo. Toto šteniatko je zlaté." Chytila som si ho na ruky." Rada by som si ju adoptovala." Usmiala som sa a pán prikývol.Domov som išla pešo s Jungkookom. Nevadilo nám, že autá sme nechali pri škole. Veď sa im nič nestane.
" Aké meno jej mám dať?" " Čo treba Dixie?" Usmiala som sa. " Veľmi pekné meno. Tak od teraz sa voláš Dixie." Pozrela som sa na Dixie, ktorá iba zaštekala.
" Jungkook, pôjdeš na tú halloweensku párty?" Jungkook sa nezatváril moc nadšene. " Neviem. Ešte uvidím." Konečne bol milý. Možno riaditeľ má pravdu, že nás to zblíži. Zastavila som pred mojim domom a Jungkookovi som ihneď zakývala. Potom som išla dnu, kde som si konečne mohla oddýchnuť po takom náročnom dni.

ESTÁS LEYENDO
After school / j.jk
FanfictionNikdy som nečakala, že sa zamilujem do môjho najväčšieho nepriateľa. Vždy sme sa neznášali až na ten jeden osudný deň, kedy sa to celé zmenilo. Od vtedy sa mi otočil život hore nohami a každé jedno rozhodnutie čo som spravila som oľutovala. Do život...