After school / j.jk

2.

Keď sme prišli do riaditeľne, tak sme sa posadili do kresiel pred nami. 
" Obidvaja dobre viete prečo tu ste." Pozrela som sa na Jungkooka. Keď sa nám spojili pohľady, tak som sa naňho zamračila. 
" Budete týždeň po škole. Za tieto roky čo tu ste, vám všetko prechádzalo, ale už mám toho dosť. Nebudem tu znášať také detinské správanie. Nie je to kvôli peračníku. Ide o to, aby ste spolu začali už trochu vychádzať. Veď ani deti v škôlke sa takto nesprávajú." Prevrátila som očami. 
" Naozaj ďakujem." Otočila som sa na Jungkooka. On sa na mňa iba usmial.
" Aj nabudúce." 

Riaditeľ nás po tomto poslal naspäť na vyučovanie. 
" Moc sa mi nechce vracať na tú hodinu. Tak, či tak už som po škole. Čo horšie sa môže stať." Mierila som k vchodovým dverám.
" Počkaj! Pôjdem s tebou. Tiež tam nechcem ísť." Otočila som sa na Jungkooka, ktorý ma chytil za ruku, aby ma zastavil. 
" Dobre, poď so mnou." Usmiala som sa naňho, chytila som ho za ruku a začala som s ním utekať, pretože si náš všimol vrátnik. Keď už sme boli dosť ďaleko, tak sme zastavili a začali sme sa smiať.
" Nikdy nás nedoženie. Však sa pozri naňho, ako vyzerá." Jungkook sa smial. Usmiala som sa naňho.
" Kam vlastne pôjdeme?" Jungkook sa na mňa pozrel.
" Pôjdeme na miesto, kam veľmi rada chodím. Poď a uvidíš." Usmiala som sa, opäť som ho chytila za ruku a odišli sme zo školského pozemku. Zastavili sme pred kaviarňou.
" Očividne si milovníčka kávy." Drgol do mňa a vošiel prvý dnu. Rýchlo som ho chytila, potiahla naspäť a vošla som prvá ja do kaviarne.
" Dámy majú predsa prednosť, idiot."
" Nevedel som, že si dáma." Jungkook sa zasmial.
" Ty si naozaj veľký idiot." Buchla som ho po ramene a objednala som si kávu. 

S kávou v ruke sme pomaly kráčali naspäť na školský pozemok.
" Myslel som, že sa už nechceš vrátiť na vyučovanie." Prevrátila som očami.
" Ja ani nejdem na vyučovanie. Idem sem." Ukázala som prstom na starú budovu. Voľakedy to bývali toalety. Teraz už to je iba opustená budova. Vošli sme dnu a hneď som mierila k jednej kabínke. Vošla som dnu a sadla som si na parapetu, ktorá bola nad záchodom. Jungkook ma nasledoval. Akurát zvonil v škole zvonček, čo znamenalo, že je prestávka. Sledovala som z okna, ako študenti vychádzali von a sadali si na lavičky a rozprávali sa. Boli šťastní. Mali priateľov. Nie, ako ja. Jungkook si sadol vedľa mňa na parapetu. Cítila som jeho pohľad na sebe. 
" Nad čím premýšľaš?" Rukou ma chytil za bradu a pomaly mi otočil hlavu, čím ma donútil mať s ním očný kontakt. 
" Nad ničím." Neodtiahla som sa. Chvíľu sme na seba pozerali, ale ja som nakoniec prerušila náš očný kontakt. Chytila som svoju tašku, kde som sa začala hrabať. Hľadala som cigarety. Kto by nefajčil v tejto dobe. Možno som bohatá a tak, ale vôbec nie som šťastná a už vôbec nie s mojimi rodičmi. Vytiahla som si jednu cigaretu a dala som si ju do úst.
" Chceš?" Jungkook na mňa prekvapene pozeral.
" Nepovedal by som, že fajčíš." Zobral si jednu cigaretu a dal si ju taktiež do úst. Vytiahla som zapaľovač a zapálila som mu cigaretu. Celú dobu sa na mňa pozeral.
" Takže sem chodievaš počas školy?" Prikývla som.
" Je tu taký kľud. Nikto ma tu neotravuje." Jungkook si potiahol z cigarety a následne vyfúkol dym.
" Hej, musím uznať, že tu je príjemne." Nijak som nereagovala iba som si poťahovala z cigarety. Akurát zvonilo zase na hodinu.
" Y/N, deje sa niečo? Vyzeráš smutne."
" No nič, asi by sme sa mali vrátiť na vyučovanie. Zvonilo." Usmiala som sa, zahasila som cigaretu a odišla som rýchlo do triedy. Nebudem sa zverovať Jungkookovi s mojimi problémami. Ešte by to mohol využiť proti mne. 

Po skončení poslednej hodiny nás učiteľ poslal poupratovať triedy, ako za trest. 
" Toto nebudem robiť." Zamračila som sa na špinavé lavice a zem. Jungkook prevrátil očami.
" Bojíš sa, že si zničíš svoju manikúru?" Prevrátila som očami, ukázala som mu prostredník a sadla som si na jednu lavicu. 

" Už je pol piatej a kvôli tebe sme stihli upratať iba dve triedy." Jungkook mi opäť nadával. Celú dobu som sedela na lavici a bola som na mobile. Jungkook si sadol ku mne a taktiež si zapol svoj mobil. Po asi desiatich minútach prišiel náš učiteľ do triedy. 
" Nespravili ste toho moc, ale už sa bude zatvárať pomaly škola, takže môžete ísť domov. Zajtra vám dám zase niečo iné na prácu." Zamračil sa. S Jungkookom sme sa ihneď zdvihli a odišli sme zo školy. Obidvaja sme nasadali do svojich áut. Keď už som sedela vo svojom aute, tak som sa pozrela na Jungkooka. Pozeral sa na mňa. Pousmial a potom odišiel.