After school / j.jk

1.

Tento som rok som už bola oficiálne dospelá, čo znamenalo, že o mne rodičia už nemohli rozhodovať. Nemala som s nimi moc dobrý vzťah myslím, že aj kvôli tomu, že obidvaja pracovali ako CEO v jednej firme, takže chodili často na služobné cesty niekam do zahraničia. Mám aj staršieho brata, Namjoona, ktorý ma od malička ochraňoval. Pred dvomi rokmi sa presťahoval, takže som tu ostala sama s mojimi rodičmi. Cítim sa tu, ako v klietke.
Zobudil ma môj budík, čo znamenalo len jediné. Prvý deň školy. Pomaly som vyšla z postele a ihneď som išla do kúpeľne, kde som sa aj namaľovala. Vyberala som si, čo si obliecť. Stála som pred mojou skriňou a pozerala som, čo sa tam nachádza. Tento rok pridali do školského poriadku nové pravidlá. Boli zakázané tepláky a legíny. Vždy som do školy chodila v teplákoch, takže som trochu nevedela, čo si obliecť. Nakoniec som si obliekla jedny šaty, ktoré som na sebe nemala už minimálne tri roky. Zvláštne, že mi stále sadli. Zišla som dole schodmi kde som čakala, že budú moji rodičia, ale dom bol prázdny.
" Mami? Oci?" Nikto sa neozval. Prišla som k chladničke, že si spravím raňajky. Na nej bol malý lístok s textom. Bol to list od mojej mamy. " Zlatko večer nám volali, že nás súrne potrebujú v New Yorku. Prepáč, vynahradíme ti to hneď, ako prídeme. S láskou Mama." Chytila som papierik, pokrčila som ho a hodila som ho do koša. Klasika. Toto mi stále robili. Minulý rok som oslávila narodeniny iba s mojim bratom pretože moji rodičia zase potrebovali niekam odísť. Naraňajkovala som sa a potom som odišla. Išla som do našej garáže, kde sa nachádzalo asi päť áut. Na moje osemnáste narodeniny som dostala nový model Ferrari. Od malička som milovala autá, takže to bol naozaj úžasný darček. Naštartovala som auto a vyšla som z garáže. Ešte pred domom som zastavila, pretože som potrebovala niečo vyhodiť do kontajnera. Akurát keď som držala odpad v rukách, tak som narazila na očný kontakt s mojim najobľúbenejším susedom, Jeonom Jungkookom. Je to môj spolužiak. Od malička sme sa nemali moc v láske. Vždy bol na mňa zlý. Jeho rodičia spolupracovali s našimi, takže mal to tak isto, ako ja. Tiež býval stále sám doma. Má ešte staršiu sestru, Nayeon, ale tá už tiež býva inde. Jungkook si ma prehliadol a nadvihol obočie.
" Prvý krát na tebe vidím šaty. Nie sú ti trochu malé? Myslím, že niečo vidím, čo by som nemal." Zasmial sa. Zamračila som sa naňho. Otočila som sa na svoj zadok a hneď som si uvedomila, čo myslel. Tak nakoniec tie šaty mi nesedeli až tak, ako som si myslela. Bolo mi vidno zadok. Išla som sa rýchlo dovnútra prezliecť. Dala som si na seba sukňu a tričko. Tam už mi našťastie nič nebolo vidno. Vyšla som rýchlo z domu a utekala som do môjho auta. Ako som naštartovala, tak som videla, ako vyšiel Jungkook z garáže v jeho taktiež novom aute. Mali sme spolu celkom dlhý očný kontakt. Nevedela som opísať, čo som videla v jeho pohľade. Prestala som sa sústrediť. Uvedomila som si to až potom, ako odišiel, že ja som stále stála pred našim domom v mojom aute. 
Prišla som trošku neskôr do školy, ako obvykle, ale stále som nemeškala. Išla som okolo skupinky dievčat, ktoré som počula sa rozprávať o novom študentovi, ktorý je vraj veľmi pekný. Ihneď som si všimla, kto to bol. Pozeral sa priamo na mňa. Pomalým krokom mieril ku mne.
" Aby ti slinka neupadla." Hneď som vedela, kto to povedal. Otočila som sa naňho. Bola som k nemu bližšie než som si uvedomila.
" Jungkook, nevieš si všímať nič iné okrem mňa?" Musela som trošku rýpať.
" Očividne ani ty si nevieš všímať nič iné okrem mňa. Ráno som ťa videl." Pousmial sa a potom vykročil vpred. Po ceste ešte aj ramenom drgol do nového chalana. Chalan sa naňho zamračil a potom prišiel ku mne.
" Problémy v raji?" Zakusol si do pery. Nadvihla som obočie.
" Čože? Myslíš Jungkooka? V žiadnom prípade. S ním nič nemám. Bohužiaľ to je známy."
" Aha pretože vyzeralo, že niečo medzi vami je. Ak nie, tak sa ti veľmi rád predstavím. Som Min Yoongi. Niekedy by sme sa mohli stretnúť mimo školy." Obzrel si ma od hora až po päty.
" Kim Y/N." Taktiež som si ho prezrela. " V ktorom ročníku si? Sme spolužiakmi?"
" V treťom. Dúfam, že aj ty." Pousmial sa.
" Bohužiaľ nie. Ja som vo štvrtom, takže sa tu nebudeme dlho vídať." Zasmiala som sa.
" Musím ísť vybavovať ešte veci k riaditeľovi. Nájdem si ťa, kráska." Pousmial sa, potom sa otočil a odišiel do hlavnej budovy.
Počula som zvonček, takže začínala hodina. Pomalým krokom som išla do triedy. Keď som prišla, tak som si všimla, že už tam vôbec nie sú voľné miesta. Jediné voľné miesto bolo vedľa Jungkooka. Chytila som stoličku a posunula som ju, čo najďalej od Jungkooka. Po chvíli som iba videla svalnatú potetovanú ruku, ktorá chytila moju stoličku a posunula ma bližšie k nemu. Usmieval sa. Buchla som ho po ramene.
" Čo robíš? Nechaj ma." Snažila som sa posunúť ďalej od neho, ale Jungkook tú stoličku nepustil. Hodila som naňho znechutený pohľad a hneď, ako vošiel učiteľ do triedy, tak som sa prihlásila.
" Áno, Y/N?"
" Prosím vás nemôžete ma niekam inde presadiť? Nechcem sedieť vedľa neho." Ukázala som prstom na Jungkooka, ktorý sa iba zasmial. 
" Nie. Si v poslednom ročníku a ty sa správaš, ako malé dieťa. Sa už všetci spamätajte, že ste dospelí ľudia." Zamračil sa na mňa. Ja som ostala radšej ticho a ostala som sedieť blízko Jungkooka, pretože sa mi nepodarilo od neho odtiahnuť. 

Na druhý deň už sme sa začali normálne učiť, čo znamenalo len jediné. Poznámky. Milovala som si zapisovať poznámky do zošitov. Prvú hodinu sme mali biológiu. Môj najobľúbenejší predmet. Jasne, že Jungkook si nič so sebou nezobral. Bez dovolenia vzal môj peračník a začal tam hľadať pero.
" To koľko máš zvýrazňovačov." Zasmial sa.
" Kto si myslíš, že si? Vráť mi ho. Ja ti nebudem požičiavať moje veci." Chytila som môj peračník do rúk lenže Jungkook ho nepustil, takže sa stalo to, že sme ho roztrhali a všetky veci sa rozsypali na zem.
" No a teraz to pozdvíhaj, ty dement." Učiteľka sa na mňa zamračila.
" Tak a dosť! Obidvaja do riaditeľne. Nebudem tu znášať takýto slovník a takéto správanie. Iba vyrušujete moju hodinu." 
Ako sme vyšli z triedy, tak Jungkook využil možnosť a začal mi nadávať. 
" Si ty vôbec normálna? Kvôli tebe budeme po škole! Chcel som len jedno posraté pero."
" Mohol si sa opýtať." 
" Lebo kebyže sa spýtam, tak mi ho určite dáš." Prevrátil očami. 
" Tebe by som ho určite nedala ani keby ma prosíš na kolenách!" Zrazu ma Jungkook chytil a oprel ma o skrinky. Dal ruky k mojej hlave. Priblížil sa k môjmu krku. Cítila som jeho dych na mojom tele. Nabehli mi zimomriavky po tele.
" To ty budeš tá, ktorá ma tu bude prosiť na kolenách o niečo." Vedela som, že sa pousmial. Potom sa priblížil k mojim perám. Pozeral mi na ne. Srdce mi začalo biť oveľa rýchlejšie. Ostal tak pár sekúnd  a potom sa odtiahol. Pousmial sa.
" A je to vidno, že už to začína. Videl som, ako mi pozeráš na pery." Zasmial sa. 
" Ani vo sne!"