After school / j.jk

After... Taehyung POV:

Išiel som domov z práce. Bolo asi tak 5 hodín večer. 

Odomykal som dvere. Keď sa mi ich podarilo otvoriť tak som vošiel dnu. " Ahoj! Už som doma! Doniesol som ti darček. Bolo mi ľúto, že sme sa pohádali než som išiel do práce tak tu máš prekvapenie!" Nikto mi neodpovedal. " Y/N?" Zmätene som išiel najprv do kuchyne či tak náhodou nebude. " Kde si?" Začínal som trošku panikáriť. Čo keď je s tým hajzlom? Nemal som ho rád kvôli tomu pretože nám už niekoľko krát pokazil vzťah. Y/N som naozaj miloval. Zobral som si mobil a išiel som jej zavolať. " Volané číslo je nedostupné..." Vypol som hovor. Ani mi nezdvíhala. Kde je? Sadol som si na gauč a iba som čakal. Asi o desať minút mi začal zvoniť mobil. Vybehol som k nemu rýchlosťou svetla pretože som si myslel že to bude Y/N ale nebola. Bol to Namjoon. Jej brat. 

" Áno?" Bolo ticho. " Namjoon čo sa deje?" Zhlboka sa nadýchol. " Mal by som ti to povedať asi osobne. Prosím nikam nechoď. Dnes toho už stačilo. O chvíľu budem u teba." Zmätene som prikývol. " Niečo sa stalo?" Namjoon mi neodpovedal a iba vypol hovor.

Celých 15 minút som pochodoval nervózne po dome. Nevedel som o čo sa jedná. Mám pocit ako keby sa niečo stalo Y/N ale to sa nemohlo. To by som nedovolil. 

O pár minút už niekto zvonil na dvere. Hneď som otvoril. Vo dverách ma objal uplakaný Namjoon. " Namjoon? Čo sa stalo?" Začínal som aj ja plakať pretože som vedel, že sa niečo stalo Y/N. " Je- je mi to moc ľúto." Pozrel sa na mňa smutne. Zosypal som sa na zem. " Nie! To nemôže byť pravda." Hneď mi napadlo že Y/N zomrela. Začal som plakať. " Ona tu stále je. Počuješ? Ona neodišla! Ona je v práci a teraz ide domov! Ona-ona o chvíľu príde domov." Dal som sa do klbka na zemi. Dusil som sa plačom. " My spolu sme mali nedávno svadbu. Nemohla ma tak skoro opustiť. Nie je to pravda." Ostal som ticho a iba som plakal. " Ja-ja som jej kúpil darček. Dnes ho uvidí a poďakuje mi zaň. Ona sa vráti." Namjoon iba nado mnou stál a pozeral sa na mňa. " My budeme mať spolu rodinu. Spolu zostarneme. Budeme strážiť vnúčatá a potom nakoniec v spánku spolu zomrieme." Tak som ešte nikdy neplakal. Ona ma opustila. Opustila ma navždy. Nechcel som si to stále pripustiť a preto som tvrdil, že sa vráti. " Ona sa vráti tak o 5 minút." Ukázal som na hodiny. " Počkaj tu! Uvidíš, že o chvíľu dôjde." Prerušil ma Namjoon. " Taehyung! Ukľudni sa! Ona sa nevráti. Ona zomrela! Chápeš?" Vykríkol na mňa. Ja som zamrzol. " Klameš! Ona je silnejšia než si myslíš. Ona by len tak nezomrela." Namjoon sa zamračil. " Taehyung prosím. Spamätaj sa keď nechceš skončiť na psychiatrii. Y/N zomrela v autonehode a už sa nevráti." 

Y/N zomrela. Má môj život zmysel keď v ňom nebude? " Ja ti pomôžem Taehyung. Viem aké je to pre teba ťažké. Len prosím neublíž si ako Jungkook." Zase posmutnel. Nadvihol som obočie. " Čo spravil Jungkook?" Namjoon zamrzol. " On sa zabil." Vystrašene som sa naňho pozeral. " To všetko kvôli Y/N?" Namjoon prikývol. " Musel ju veľmi milovať." A ja som mu nedovolil byť s ňou pretože som bol sebec. Mal som ich nechať byť spolu. Potom by sa nič nestalo. Y/N by tu stále bola. " Namjoon." Povedal som potichu. " Ja chcem spraviť to isté, čo Jungkook." Namjoon sa na mňa zamračil. " Nesprav to. Tvoj život má stále zmysel. Ona tu už nie je ale ty stále môžeš byť a stále máš celý život pred sebou." Prikývol som. " Je to ale ťažké byť tu bez nej." Namjoon prikývol. " Ja viem. Bola to moja malinká sestrička takže viem ako sa cítiš ale neboj sa. Zvládneš to." Nechám si svadobný prsteň na ruke do konca môjho života aby som na ňu nikdy nezabudol.

Ostanem na tomto svete kvôli Y/N. Budem žiť pre ňu. 

                                                                          THE END