After school / j.jk

4.

Zaspala som opäť do školy. Stihla som si aj ponadávať. Rýchlo som sa prezliekla, učesala a utekala som do školy. Keď som došla do triedy, tak už prebiehala hodina.
" Prepáčte, že meškám. Zaspala som." Učiteľka sa na mňa zamračila. " Y/N, toto ale nie je prvý krát, čo sa to stalo. Ja prídem do tvojho domu a osobne ti nastavím ten budík!" Iba som sa ospravedlnila a sadla som si k Jungkookovi, ktorý sa nado mnou smial. 

Po škole.

"Dnes budete v triede. Budete tam sedieť, pokiaľ nepríde učiteľka." Zamračila som sa. Takže to tu musím trčať s tým debilom? Bože, za čo ma to trestáš? Postavila som sa a išla som do triedy. Jungkook sedel vzadu a ja som si sadla úplne dopredu, aby som bola čo najďalej od neho. Nechcela som byť pri ňom. Nevedela som, čo robiť, tak som si ľahla na lavicu a zaspala som. 

Zrazu ma iba niečo šteklilo na čele. Keď som otvorila oči, tak som videla, ako Jungkook sa uškŕňal a popri tom držal fixku s ktorou mi písal niečo na čelo.
" Čo si myslíš, že robíš?!" Rýchlo som utiekla na toalety sa pozrieť, čo tam napísal. Bola tam napísaná nadávka priamo na mňa. Rýchlo som si to zmyla. To je centrofixka.
" Jeon Jungkook, ja ťa zabijem!" Rýchlo som išla naspäť do triedy kde stál a iba sa smial.
" Teraz si ma nepraj!" Rýchlo som išla k nemu. On sa zasmial a začal sa ku mne približovať. "Lebo čo?" Oprela som sa o stenu. Dal ruky k mojej hlave, takže som nemohla utiecť. Bol tak blízko pri mojich perách, že som mohla pocítiť jeho dych na mojich perách. Začalo mi zase rýchlo byť srdce. Zrazu sa to stalo. Pobozkal ma.Svojim hebkým jazykom prešiel po mojej spodnej pere, čím si žiadal vstup do mojich úst. Bola som mimo, tak som povolila. Naše jazyky sa začali preplietať. Dala som si ruky okolo jeho krku. Zrazu sme počuli otváranie dverí tak sme sa rýchlo od seba odtiahli. Do triedy vošla učiteľka.
" Môžete ísť domov." Usmiala sa. Rýchlo som schmatla svoju tašku a utiekla som preč z triedy. Čo sa to práve stalo? Čo sa to s tebou deje Jeon Jungkook?
Ľahla som si na svoju posteľ a tam som sa naplo rozplakala. 
Ja nie som na takýchto idiotov, ktorí iba využívajú dievčatá. Toto som tvrdila Taehyungovi, môjmu ex priateľovi, ktorý sa musel presťahovať. Ach jaj, ako mi chýbaš.
Pustila som si smutné pesničky. Chvíľu som iba tak ležala na posteli keď v tom som počula ako sa otvorili vchodové dvere.
" Ahoj zlato, sme doma!" Došli naši! S rodičmi som nemala moc dobrý vzťah. Možno trošku s otcom, ale vždy, keď bol Namjoon doma, tak ma pred nimi ochraňoval. Aj on mi chýba. Každý koho mám rada ma opustí. Namjoon odišiel niekam preč ani neviem kam.
" Už idem!" Rýchlo som sa rozbehla za rodičmi. Mama sa na mňa usmievala. Vedľa bol otec a vedľa nich bol....
" Namjoon." Rýchlo som sa k nemu rozbehla a objala som ho. Zase som začala plakať. " Už ma nikdy neopúšťaj!" Namjoon prikývol a zase ma objal. " No tak, neplač. Sľubujem ti, že už ťa neopustím. Poď ideme do tvojej izby a povieš mi, čo máš nové..." Prikývla som. Úplne som odignorovala mojich rodičov. Hnevala som sa na nich. Hocikedy ma opustia ani nič nepovedia. A tak trochu môžu za rozchod s Taehyungom pretože moji rodičia sa pohádali s jeho, tak sa hneď odsťahovali.
Zavrela som za sebou dvere a Namjoon si ľahol na moju posteľ.
" Tak čo sa zatiaľ stalo kým som tu nebol?" Hmm... čo sa stalo? " Ja neviem. Poznáš Jungkooka?" Namjoon prikývol. " No tak my sa neznášame od malička a zrazu sa začal chovať ku mne divne. A dnes ma pobozkal..." Namjoon mal otvorené ústa dokorán. " A kto ti toto napísal na čelo?" Ukázal na moje čelo. Úplne som na to zabudla. " Jungkook." 

 Tak dneska to bola zase kratšia časť. Dúfam že sa vám páči. :)