We are Forever™ [HP]

2

"Oh skoro som zabudol, toto je George moje dvojča ale to ti už asi došlo" zasmial sa "toto je môj brat Ron, sestra Ginny a toto je Hermióna, no a Harryho už poznáš " vrelo som sa im predstavila. Potom som už len začula hlboký hlas ktorý som už niekedy počula, bol to profesor Dumbledor ktorý sa postavil za malý oltarik zo zlata na ktorom bola sova.

"Vítam Vás všetkých v ďalšom roku na Rokforte, dúfam že ste si prázdniny užili a zabávali sa. Pretože tento rok to budeme mať niekoľko nových pravidiel a noviniek. Ako hlavne vstup do zakázaného lesa ostáva naďalej zakázaný. Ďalej dopočul som sa že z Azkabanu utieklo niekoľko Dementorov a tak by som Vás všetkých poprosil aby ste po 20:00 z hradu nevychadzali nikam. Taktiež sa tento rok môžu žiaci od 17 rokov zúčastniť trojčarodejnického turnaja. začal byť trochu rozruch. " Čakajú nás temné časy ale keď budeme držať pri sebe a veriť jeden druhému tak verím že nás čakajú aj dobré časy... " odmlčal sa. " taktiež musím na našej škole privítať novú žiačku ktorá sa zaradila do Chrabromylskej fakulty, slečnu Blackovú" povedal hrdo ale v okamihu si všetci začali ešte viac šepkať a nátlak na mne narástal. " Skoro by som zabudol, taktiež prosím privítajte nového učiteľa proti čiernej mágii, profesora Lupina" všetci začali tlieskať. "Ďakujem Vám za pozornosť a hostina sa môže začať" dohovoril a všade sa z ničoho nič pred všetkými zjavili hory jedla. Všetci sa okamžite do jedla pustili no ja nejak chuť na jedlo nemala.

"Deli prečo nič neješ?" spýtal sa Fred.

"Niesom hladná, a Deli!?" pozrela som naň nechápavo.

"Áno Deli, je to skratka pre Delilah, dúfam že sa ti páči pretože od teraz ju budem používať neustále" zasmial sa a uprel svoj zrak znovu na mňa. Ja proste, nemám slov. Ale niečo bolo na jeho očiach, akoby ma k sebe volali " A musíš jesť, na.." podal mi do ruky plastovú krabičku " skus tento vanilkový puding je úžasný"

"Ďakujem" vďačne som odvetila a pustila sa doň. Bol vynikajúci. Jedla som ho veľmi pomaličky, lebo som si vychutnávala tú chuť. Zrazu prerušil moje vychutnavanie George.

"Počkať!!" skríkol. "Fred dal práve puding Delilahe!" Všetci naňho nechápavo pozerali, okrem Freda, ten mal vystrašený pohľad. "Viete čo to znamená?! Fred je msjsk-" George nestihol dopovedať keď mu Fred dal ruku na ústa.

"Nevšímajte si ho, trochu to prehnal z gumydžúsom" povedal roztrušene Fred a pošepkal niečo Georgovy. Nechápala som čo sa deje a tak som ďalej pokračovala hrdo v jedení Fredoveho pudingu.

"Nevšímaj si ich Delilah, oni sú taký vždy, niekedy aj horší" povedala Hermiona a venovala Fredovy a Georgovy falošný úsmev.

"Grangerová!" okríkol ju a vyplazil na nu jazyk George. Ani som si to neuvedomila a pritom celý čas na mňa hľadel Fred. Už tých pohľadov bolo dosť a tak som sa začala červenať a snažila sa si ho nevšímať.

Keď všetci dojedli, tak mentori našich fakúlt si nás rozdelili medzi sebou a odviedli nás do našich izieb. Našťastie som mala izbu s Hermiónov. Keď som vošla do izby už som tam mala všetky moje kufre. Posadila som sa na posteľ a začala si pomaličky vybaľovať, keď v tom za mnou prišiel ryšavý kocúrik.

"Ahoj zlatíčko" povedala som a začala ho hladkať. Pravdepodobne patril Hermione.

"To je Krivolak, kebyže ťa otravuje tak len povedz" povedala Hermiona.

"Neotravuje me, praveže naopak, je veľmi rozkošný, milujem mačky" povedala som s usmevom a hladkala ho ďalej.

"Konečne niekto kto má rad mačky" zasmiala sa.

Ešte som sa trošku s nim mazlila, no potom som sa vážne musela ísť vybaliť. Trvalo mi to niekoľko minút, no napokon som to všetko stihla. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si do postele, bola veľmi mäkká, taká akurát. Ležala som v posteli, akoby som bola pripravená na spánok, ale oči som mala otvorené, pozerala som cez okno a premýšľala som. Poslednom čase mam problém zaspávať, príliš veľa myšlienok. Hermiona ešte svietila, čítala si nejakú knihu. Ja som zatial si vzala do rúk skicár a začala si čmárať, premýšlala som o Fredovi, ten jeho pohľad, taký prenikavý, divoký ešte nikdy som také oči nevidela. A tie ryšavé vlasy ktoré sa podobajú práve rozpálenemu ohňu...

"Čo si kresliš?" spýtala sa Hermióna ktorá prerušila moje myslienky. Ani som si to neuvedomila a na mojom skicári bola polovičná Fredova tvár. Zarazila som sa.

"E-Eh len tak si čmáram" neisto som povedala a radšej skicár odložila. Hermióna uložila Krivolaka do jeho pelíšku, zhasla svetlo a ľahla si do postele.

Cítila som taký pokoj na duši aký som dlho necítila. Možno že aj dnes zaspim.