We are Forever™ [HP]

16

Naše cesty sa rozdelili pred Núdzovou miestnosťou. Posledný krát sme si vymenili hrejivý pohľad a šli sme každý svojou cestou. Ja som mala namierené do veľkej siene za Harrym, radšej nikomu nepoviem o tom ako je to s Fredom. Vošla som do siene, kde už som videla Harryho sedieť pri Ronovi a Hermióne.
"Čaute" pozdravila som.
"Povedz mu niečo Delilah! Ja už toto nedávam" okríkla sa Heromióna.
"Čo, komu čo?"
"Ron Weasley dnes ma svoj prvý zapas v Metlobale po boku Harryho, no chce z toho vycúvať!" Vysvetľovala a Ron sa medzi tým napchával koláčikmi.
"Prosím? Ron nebuď srab, prosím ťa"
"Ďakujem!" Skríkla zas Heromióna.
"Ale vy to nechápete, všetci oči budú na mne, plus hrajeme proti Slizolinu, veď tý ma tam rozdrvia jak červa" povedal Ron.
"Keď rozdrtia teba, rozdrtime my ich" pridal sa Harry.
"Zbytočne to riešiš Ron, veď aj Ginny bude hrať s vami" povzbudzovala ho Heromióna.
"No to je ešte horšie, keď ja dostanem na frak a Ginny nie, všetci si budu myslieť , že som slabší jak moja mladšia sestra!" Stále sa napchával.
"Pozri Ron, nejde o to čo druhý budú rozprávať, hlavne ide o to aby si si to tam užil, chodil si predsa na tréningy, pripravoval sa na tento moment, nemôžeš len tak vycúvať..." Rozprávala som.
"Dobre" pustil koláčiky z ruky. "Vsadíme sa"
"E-eh na mňa nepozeraj, vsaď sa s Hermiónou" povedala som.
"Dobre, Heromióna keď prehráme zápas napíšeš mi pergamen z Elixirov ak vyhráme..."
"Budeš na týždennej diete bez hociakych koláčikov" skočila mu do reči Heromióna.
"Platí " dohodli sa. A ja sa tomu len smiala. Ešte sme sa chvíľu rozpravali, no potom Ron sa išiel chystať na metlobal a Hermiona odišla písať pergameny. Ostala som sediet s Harrym. Okolo nás prešiel Fred, venoval mi ten najkrajší zamilovaný pohľad a tak som mu ho oplatila. Tie jeho oči ma dostali a vyčarili mi na tvári veľký úsmev, ktorí prerušil Harry.
"No ako je to? Ty a Fred" zbystrila som zrak.
"Čo ako?" Spýtala som sa akoby som nevedela o čom rozpráva.
"Delilah, môžeme obísť tie tajné reči a môžeš sa mi zdôveriť, ďakujem"
"Ach, ako to že ma tak poznáš" pozvdychla som.
"Vstúpil som ti do mysle" zasmial sa.

"Ach kde začať.."
"Tam kde to pocituješ najviac"
"Viem že, máme voči sebe nejaké city. Neviem ake mám mať z toho pocity, som šťastná ale zároveň sa tomu chcem brániť aby mi nebolo ublížené..."
"No to je na zamyslenie, nechceš žeby ti bolo ublížené, chápem ťa ale zároveň to nieje fér voči Angeline" povedal Harry.
"Ja viem, preto sme si povedali že to zatiaľ necháme tak..." Povzdychla som si.
"Ty ho miluješ však?" Spýtal sa a ja zarazene naňho pozrela. "Láska je zrádna Delilah, môže ti ublížiť alebo ťa naučí milovať" hovoril a ja som ostala nemo sedieť. "Idem sa pripraviť na metlobal a trochu vschopit Rona, porozmýšľaj nad mojími slovami, Ahoj"
"Ahoj Harry"
Tak a mam nad čím premýšľať. Mam doslova guľáš v hlave.