We are Forever™ [HP]

3

Od prvého dňa čo som vkročila na prah Rokfortu ubehlo niekoľko dní. Medzi tým som sa snažila prejsť na iné myšlienky. Väčšinu času som trávila s Hermiónou ktorá mi väčšinou pomáhala doučovaním. Ďalej som si krátila dni sledovanim Freda Weasleyho ktorý mi pomotal moje myšlienky a ktorý môže za to že moje sústredenie na školu je také hrozné.

Temný les, veľa stromov, kto som? Som pes. Utekajúci v lese. Ale kam idem? Prečo som pes? Je tu hmla. Cítim nepokoj. A..

Som hore. Koľko je hodín? 6:20. Ach to je veľmi skoro, raňajky su až o 7:00. Čo budem teraz robiť? A čo to bol akože za sen? Ach.. Posadila som sa na posteľ a pozrela na Hermionu ktorá pokojne spala. Postavila som sa z potichu z postele a namierila si to do kúpeľne. V zrkadle moje červené vlasy boli neuveritelne rozhádzané, tak som si ich začesala a spravila si dve malé copíky. Napokon som si umyla zuby a tvár. Prezliekla som sa do hábitu a vydala sa naspäť do izby, kde už Hermióna bola a pripravená odísť.
"Dobré ráno, zobudila som ťa?" spýtala som sa.

"Dobré ráno Delilah, keď nepočítam ako si celú noc rozprávala zo sna, tak nie" uškrnula sa. Ja som rozprávala zo sna?!

"To ma mrzí" povzdychla som a ospravedlnila sa.

"To nevadí" zasmiala sa, vzala si tašku na plece a odišla. Asi by som sa mala taktiež poponáhľať. Zabalila som si učebnice a niekoľko pergamenov. Otvorila som dvere a išla pomaličky dole schodmi keď v tom som do niekoho narazila a všetky moje veci spadli na zem. Bol to Fred.

"Prepáč..." vyšlo zo mňa a okamžite som ich začala všetky zbierať.

"Mala by si do mňa častejšie vrážať" povedal a sklonil sa ku mne aby mi pomohol s knihami. Čo to povedal?! On so mnou flirtuje alebo sa mi to len zdá. Ostala už iba jedna kniha keď v tom sa naše ruky dotkli a tak isto sa stretli aj naše pohľady. Cítila som nejaký pocit ktorý som nikdy predtým necítila.

"J-ja.." nedokázala som ani vyslovit slovo "Ja musím ísť!" vyšlo zo mňa. Rýchlo som vstala, obišla ho a utekala rýchlo na raňajky. Čo to zo mnou je? Nemôže ma predsa rozhodiť nejaký Weasley. Prišla som do hlavnej siene, kde už skoro všetci sedeli za veľkými drevenými stolmi. Prisadla som si k Hermióne a Harrymu.
"Ahoj" pozdravil mi Harry s veľkým úsmevom.

"Ahoj Harry" opätovala som mu úsmev. Posadila som sa za stôl a vzala si na raňajky jedno vajíčko. Zrazu pribehol k stolu Ron aj z jeho sestrou Ginny. Hneď sa začali všetci sebou rozprávať keď v tom niekto skríkol "Videli ho videli ho!!!"
"Koho?" spýtala sa Hermióna.
"Siriusa Blacka.."
Keď povedal meno môjho otca okamžite ma zamrazilo, i cez všetky strašné veci čo ostatný hovoria na môjho otca, ja mu verím. Všetci navôkol keď počuli len jeho meno vyzerali zdesene a zazerali na mňa. Bolo to veľmi nepríjemné. Hermiona zdesene si prezrela okamžite pohľadom prezrela mňa a Harryho. Postavila som sa a rychlim krok išla za stríkom Remusom. Prišla som pred jeho kabinet a hlasne zaklopala. "Poďte ďalej.." ozvalo sa spoza dverí. Otvorila so dvere a vošla dnu kde na stoličke za stolom sedel môj stríko Remus Lupin.

"Stríko Remus, môj otec, je v poriadku?" vyšlo zo mňa zdesene.

"Delilah pokoj" vstal zo stoličky a podišiel ku mne aby ma objal. "Dostal som včera od tvojho otca sovu, písal že je v poriadku a že mu chýbaš " dopovedal a podal mi horúci čaj do rúk.

"Prajem si žeby bol tu.." vyšlo zo mňa. "Nevidela som ho celý svoj život a odkedy utiekol z Azkabanu a potom čo ho Harry pustil aby znovu sa tam nedostal ho skoro ani vôbec nevídam.."

"Delilah, Sirius ta sem poslal aby ťa ochránil tak to ber ako dobrú vec, on keď bude môcť tak príde za tebou, vždy si nájde cestu.." dohovoril a ukázal na čokoládu ktorá ležala na rohu stola.

"Nechcem ďakujem" napila som sa z čaju.

"Mala by si sa porozprávať s Harrym"

"Ja viem.. Porozprávam.." odvetila som a ďalej pila čaj.

"Zatiaľ sa snaž čo najviac zapadnúť, všimol som si že sa niečo deje medzi tebou a Fredom Weaslym" poznamenal a uškrnul sa.

"Stríko, kebyže sa niečo medzi mnou a Fredom deje, tak by som o tom skôr povedala tete Nymphadore" usmiala som sa. Opatrne som sa postavila a išla odniesť šálku.

"Ja viem Delilah, len chcem aby si vedela že som tu pre teba kedykoľvek, si skoro ako moja dcéra" poznamenal.

"Ďakujem Stríko, ale musím už utekať na hodinu, maj sa" postavila som sa ku dverám ktoré mi stríko Remus otvoril a išla som.

Prvú hodinu mam z profesorom Snapeom. Takže som utekala čo najrýchlejšie do učebne elixírov.