We are Forever™ [HP]

13

Rozpravali sme sa ešte nejaký ten čas, potom ma odprevadil až do izby.
"Tak dobrú Harry a ďakujem za všetko" povedala som a objala ho.
Bolo to zdĺhavé a hrejivé objatie.
"Bolo mi cťou" pousmial sa.
Vstupila som do izby, v ktorej bol neuveriteľný bordel. Ale musela som sa hneď ponáhľať písať tie tri pergameny na elixíry. Popri tom nudnom písaní som začala premýšľať, o všetkom na čo nemám ešte odpoveď. Pokým som pomaličky usnula.

________

Ráno som sa zobudila na Hermiónin za včasný budík. Bolo 5:20. No spať sa mi už nechcelo. Premýšľala som. Nevedela som čo si mam myslieť, o sebe, o Fredovi.. Pozbierala som si veci a rozhodla sa ísť skôr sa najesť a na hodinu Herbológie. Keď som išla po schodoch dole na hodinu, stretla som Georga.

"Ahoj Delilah, ako sa máš?"

"Fajn"

"Ako to je s Fredom?" spýtal sa nečakane.

" Ee-eh...Je to tvoj brat..Ja-" nevedela som sa vykoktať.

"Zamotané však?" spýtal sa a ja pomaličky prikývla. "S Fredom bolo vždy všetko zamotané, práve preto ťa potrebuje..." povedal, čo ma zarazilo. A len som nemo ostala naňho pozerať. "Už musím utekať, ale pozdravim od teba Freda" zasmial sa a išiel.
Odišiel bez slova a ja som tam ostala len tak nemo stáť. Keď v tom spoza mňa prešiel Draco, ktorí mi venoval drzý ale pôvabný pohľad. Čo to je za rano?! Išla som na Herbológiu.

Otvorila som dvere a uvidela ,že už ma čaká moj parťák v zločine. Harry.

"Ahoj"
"Ahoj Harry, musím povedať, že teba vidieť ako mi strážiš miesto je pre mňa najlepšou časť celého rána"
Zasmial sa. "Veď vieš, čo nespravíš pre kamarátku" podpichol a ja mu smiech opätovala. Posadila som sa vedľa neho a pomaličky vyťahovala učebnice, keď som bola v predklone zo stoličky všimla som si o štyri lavice ďalej Freda. Posadila som sa.

"Mala si vidieť ako sa pozrel Fred na mňa keď sme sa smiali" povedal Harry.
"Hm?"
"V podstate ma tak prebodol pohľadom, že sa budem báť v noci zaspať... Ďakujem Delia!" Zafňukal.
"Delia?! Ako ja za toto môžem?!"
"Použila si naňho tvoj okúzľujúci 'spell' a teraz ťa nevie dostať z hlavy"
"Ako to, že na teba môj 'spell' nefungoval?" Podpichla som.
"Nehovorím, že nefungoval ale, ja mam srdce inde namierené..." Pozrel sa zahľadene niekde preč na ryšavú dievčinu.
"Ooo Ginny?!" Skríkla som.
"Pssst" zľakol sa.
"Neboj, ty máš moje tajomstvo, ja tvoje" mrkla som naň. Usmial sa a akurát do učebne vošla pani profesorka.