KTO Z KOHO ✓

ČASŤ 27

Pár dní na to ležím spokojne v posteli, je víkend a mne sa vonkoncom nechce z nej vyliezať.
„Aká si nádherná," šepká mi Peter do ucha a objíme ma ešte tuhšie.
Široko sa usmejem, takto by som dokázala stráviť celý deň. V jeho náručí si vychutnávať snáď celé hodiny, priam dni. Načo prosím vás vstávať a chodiť von, keď v mäkučkej perinke je tak neuveriteľne príjemne?
Prevalím sa na druhý bok a ocitnem sa tvárou tesne k jeho. „Ľúbim ťa," odpoviem mu naspäť.
S úsmevom na pol úst pokýve hlavou, „nie, nie." Prstami vyhľadá moju pokožku na boku a pošteklí ma. Keď sa pod jeho dotykom zatrepem iba ma silnejšie pritisne k sebe. Nebo v očiach sa mu šťastím len tak blyští, pomaly čakám kedy sa v nich objavia skutočné hviezdy a už nič im nebude prekážať v tom, aby som ich spokojne mohla nazvať hviezdnym nebom. „Ja ťa ľúbim viac," prekára sa so mnou.
Smejem sa v jeho náručí pod ľahučkým mravčením pod jeho prstami, „ja viac." Vyplazím mu aj jazyk.
V tom momente sa prevalí a polovica môjho tela sa ocitne pod jeho. „Schovaj ten jazyk inak ťa vydurím z tej postele."
Očami zablúdim k jeho nahej hrudi a silným pažiam, priam mi od toho čo vidím nevybehnú sliny. „Takto?" opýtam sa ho, jemne ho provokujem a vystrčím jazyk ešte viac.
Naspäť do úst si už cestu nenájde, Peter sa ku mne nakloní a vezme ho do tých svojich.
Ešte pomedzi neprerušujúce bozky stihne zamrmlať, „ja som ťa varoval."

Ako to už býva, víkend preletel ako voda a už znovu je tu pondelok. Človek sa celý týždeň teší na jeho koniec a potom dostane tých pár sekúnd víkendu aby mohol znovu letieť do práce? Môžem osrať tento systém.
Znovu sa vraciam domov, keď idem okolo Adamovho bytu, idem takmer po špičkách aby ma nejakým spôsobom nezbadal. Netrúfam si sa s ním znova stretnúť, ďalší raz by som náš stret mohla na plnej čiare pokaziť a podľahnúť mu. Nech robím čo chcem, moje telo na neho reaguje ako zbláznené. Viem si to priam živo do úplných detailov predstaviť aké by to bolo nechať sa jeho telom doviesť až do postele. Ak si neviem predstaviť každý jeden dotyk, každú jednu minútu toho aký by to bol skurvene úžasný sex, tak potom naozaj neviem.
Prejdem okolo tých dvier ako prízrak a prikradnem sa k tým svojim. Odišla som domov o hodinku skôr, nech môžem pripraviť obed kým sa Peter vráti domov. Nie je to však jediný dôvod, nedokázala som obsedieť na jednom mieste, zajtra sa mám stretnúť s neznámou osobou, ktorú poznám len z jedného telefonátu a úprimne mám z toho kvalitne zmiešané pocity.
Ešte teraz počujem hlas na druhej strane prízvukujúc nech prídem na čas a presviedčajúc ma, že je to naozaj dôležité.
Kto vie čo naozaj odo mňa chce. Zajtra sa presvedčím o tom KTO Z KOHO.
Otvorím dvere, no po chvíľke sa okolo seba obzriem, niečo mi tu nesedí. Na svoje veľké počudovanie zistím, že v byte nie som sama ako som predpokladala. Stuhne mi celé telo a pripravím sa na najhoršie.