Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 4.

Draco bol po metlobalovom tréningu v to popoludnie nabudený. Bol to dokonalý, čistý a svieži deň na lietanie. Líca a uši ho stále pálili od chladu. Zlatú strelu bolo prekvapujúco ľahké chytiť a Montague ho po tréningu skutočne potľapkal po chrbte.

"Urob to v ďalšom zápase a istotne Chrabromil porazíme!"

Draco sa nad tým trochu uškrnul. Len keby ten zasraný Potter zjavne neletel vždy trochu rýchlejšie, nezatáčal trochu ostrejšie... Vzdychol si a striasol myšlienky na Pottera. Bol v príliš dobrej nálade, aby dovolil chlapcovi-ktorý-skóroval, aby mu ju zničil. Namiesto toho zamieril do knižnice. Naťahovanie Grangerovej bude čerešničkou na torte. Ak ho nenávidela, tým lepšie. Aspoň ho nemohla ignorovať.

Sklamalo ho, keď zistil, že tam nie je. Zvláštne, tí dvaja lemuri tam boli a hrali v rohu čarodejnícke šachy. Možno sa pohádali a ona trucovala v spoločenskej miestnosti. Skoro podišiel k nim a spýtal sa, kde je. V duchu sa zachichotal, keď si predstavil, ako by sa tvárili, keby to urobil.

Na chodbe pri ceste von narazil na Blaisa, ktorý spomenul, že ho hľadá Pansy, ale nemal náladu na príležitostné laškovanie. Túžil robiť niečo iné.

Trochu sa ponevieral po chodbách a ocitol sa na tej opustenej chodbe. Pochyboval, že v tomto čase bude Hermiona dnu. Bol takmer čas na večeru. Musela byť v chrabromilskej spoločenskej miestnosti a študovať.

S takýmito myšlienkami otvoril dvere a vkročil dnu.

Zmrzol v kroku, keď Hermiona zdesene zalapala po dychu. Nekonečný okamih na seba zízali a potom Grangerová skočila po svojom prútiku.

Draco rýchlo vytiahol svoj vlastný.

"Ani sa nehni, Grangerová!" zajačal a namieril ho na ňu. Zastavila a otočila sa k nemu s výrazom hrôzy. Bola trochu zadýchaná a jemu došlo, že pieseň práve skončila, pretože z gramofónu vychádzalo opakované škriabanie.

"Čo tu robíš, Grangerová?" spýtal sa s falošnou nežnosťou. "Si tu vážne úplne sama?"

Vzdorne nadvihla bradu.

"Rob si, čo chceš, Malfoy," zasyčala.

Draco sa potešene zachichotal.

"Ach, výzva." Podišiel dopredu a potom ju obišiel dokola, prezerajúc si ju, ako keby hodnotil kobylu.

"A čo to máš na sebe?"

Šarlátovo sa začervenala. Dokázal to vidieť v tom matnom svetle sviečok, ktoré zapálila, aby bojovala proti zväčšujúcemu sa prítmiu. Jej vzdorný výraz sa trochu zmenil na niečo podobné strachu. Malfoy sa usmial. Toto sa mu páčilo viac. Konečne si uvedomila, že je sama, bez prútika a vydaná mu celkom napospas. Draco nemohol byť šťastnejší.

Zastavil pred ňou a s prútikom pod jej bradou ju prinútil zdvihnúť oči, aby sa stretli s jeho.

"Okamžite mi povedz, čo tu robíš," povedal. Po pravde, často uvažoval, prečo pociťovala potrebu skrývať sa a pravidelne sa vyblázniť pri muklovskej hudbe. Bolo to zábavné - pre neho rozhodne - ale ťažko to stálo za to riziko.

"Cvičím," vyprskla. "Nemám v úmysle stučnieť len preto, že nemusím prejsť cez miestnosť, aby som si priniesla knihu."

"Videl som ťa prejsť cez miestnosť, aby si si knihu priniesla."

"Ani nemám v úmysle zlenivieť!"

"Nemôžeš si urobiť vychádzku okolo jazera? Behať niekoľko tisíckrát hore dole po schodoch?" spýtal sa.