Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 16.

Celú cestu do nemocničného krídla bežala. Skôr než utiekla z Chrabromilskej veže sa prinútila počkať, až všetci zaspia.

Keď sa dvere nehlučne otvorili, spomínala na to, koľkokrát bola v nemocničnom krídle. Obvykle navštíviť Harryho, ktorý bol v nemocničnom oddelení viac než ktokoľvek, koho poznala. Keď ho napadol Quirell/Voldemort, keď na neho zaútočili dementori, pohrýzol bazilisk, a keď mu egocentrický učiteľ odstránil kosti z ruky... ten zoznam bol zjavne nekonečný.

Závesy okolo postelí boli kvôli súkromiu zatiahnuté, ale nemocničná izba sa zdala byť z veľkej miery opustená. Boli obsadené len tri ďalšie postele a všetky boli od seba ďaleko. Za druhými závesmi objavila Draca.

Len čo zbadala jeho bledú hlavu na vankúši, vrhla sa k nemu a mocne ho objala. Ľahla si vedľa neho a pritisla si hlavu na jeho hruď, aby si dokázala, že jeho srdce stále bije.

"Mia?" začula a zdvihla hlavu.

"Vďakabohu," zamrmlala. "Mala som také obavy!"

Pritisla svoje pery na jeho, ako keby mu mohla poskytnúť cez ten bozk svoju životnú silu. Keď ho pustila, povedal: "Popoludní si mi chýbala."

"Bola by som tu, keby som mohla. Aj tak som skoro prišla. Len som ti to nechcela urobiť. Bez tvojho... vedomia."

"Si tu teraz." Zatvoril oči a vzdychol si. Vyzeral veľmi unavený.

"Som tu teraz," súhlasila a znova položila hlavu na jeho hruď. Mohla pod svojím lícom počuť tlkot jeho srdca, pomalý a rovnomerný.

"Myslím, že ma omámili, aby mi pomohli zaspať. Všetko je rozmazané. Pomfrejka mi vyliečila hlavu, ale zajtra príde špecialista zo Svätého Munga, aby sa uistil, že nemám žiadne poškodenie mozgu."

Hermiona zdvihla hlavu a šibalsky sa na neho pozrela. Pomaly z neho sťahovala prikrývky, aby odhalila jeho nočnú košeľu.

"Čo robíš?" spýtal sa, keď začala rozopínať gombíky. Vybozkávala cestičku za svojimi rukami, keď postupne rozopínala každý gombík. Zalapal po dychu, keď sa dostala k pupku a strčila doň svoj jazyk.

"Nemyslím, že som dosť silný na toto mučenie," protestoval chrapľavo. Zachichotala sa a prekĺzla späť, aby si znova oprela hlavu o jeho hruď. Jeho srdce už viac nebilo pomaly.

"Na tvojej fyzickej reakcii mi nepripadá nič nesprávne," povedala vecne.

"Ach, tak to bol len test?" spýtal sa.

"Určite. Veľmi vedecký. Vôbec na mňa nemá žiaden účinok."

"Prečo sa potom chveješ?"

"Ako vždy vieš, kedy klamem?"

"Pretože si tým najhorším klamárom, ktorého som kedy poznal?" navrhol.

"Nie, to nemôže byť tým."

Šťastne si vzdychla, pritisla sa ešte bližšie k jeho ležiacemu telu a okamžite zaspala s jeho rukami zamotanými do svojich vlasov.

Prebudila sa s povzdychom, čiastočne si vedomá toho, že ju niečo vyplašilo. Na závratný okamih nemala potuchy, kde je. Zdvihla hlavu a uvedomenie si okolia sa jej so šokom vrátilo.

Panenka skákavá! Čo keby sa pokúsili Draca v noci skontrolovať? Neviditeľný plášť ju zakrýval len čiastočne. Vyzrela z okna. Slabé svetlo zo svitania farbilo horizont. Musela sa vrátiť do chrabromilskej veže!

Posadil sa a zastala, aby vymotala Dracove prsty zo svojich vlasov. Keď si uvoľnila posledný prameň, všimla si, že je hore. Jeho pery skrivil spokojný úškrn.