Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 1.

Draco sa nudil. Po tom, čo celé dopoludnie počúval tupé hašterenie Crabba a Goyla, vážne zvažoval, že ich premení na niečo mäkkýšovité a slizké, aby ich umlčal. V konfliktnej situácii sa ako podpora hodili, ale chýbalo im príliš veľa k dobrým spoločníkom na to, aby boli žiadaní. Radšej, než aby ich preklial, zajačal na nich, aby na to dopoludnie vypadli a odpochodoval preč, aby bol sám. Rokfort sa hemžil miestami na premýšľanie osamote, ale dnes bola väčšina najlepších miest obsadená. Hlavne vďaka tomu strašnému dažďu vonku.

Podzemie bolo ešte temnejšie a skľúčenejšie než zvyčajne a keďže Draco už zlú náladu mal, vystúpil po tých večne sa meniacich schodoch a zamieril do vyšších končín. Polhodina bezcieľneho putovania ho zaviedla do dlhej, opustenej chodby lemovanej obrovskými gotickými oknami. Z jedného vykukol a objavil úžasný výhľad na jazero. Respektíve by ho bol objavil, keby vďaka tej hmle a dažďu dokázal vidieť viac než jeho štvrtinu. Voda sa liala po skle v potôčikoch. Oprel si čelo o sklo a cítil sa ešte znudenejšie. Nedokázal celkom pomenovať to, ako sa cítil, ale dobré to nebolo.

Odtlačil sa od okna a všimol si niekoľko tmavých výklenkov usporiadaných pozdĺž protiľahlej steny, ktoré sa striedali s tmavými drevenými dverami, ktoré viedli kto-vie-kam? Tie výklenky mali potenciál, pretože ich vyplňovali obrovské kamenné sochy rozličných stvorení. Priamo oproti nemu sa týčil mohutný lev skoro trojnásobnej veľkosti. Draco sa uškrnul. Pre dnešok žiaden chrabromilský lev, ďakujem veľmi pekne. Prešiel k ďalšiemu výklenku. Hipogrif. Kašľať na neho! Sprosté beštie. Tretia socha bola sľubnejšia. Mantichora. Jej ľudská tvár vrčala z levej hrivy a žihadlo, ktoré držala nad hlavou vyzeralo pripravené udrieť. Draco by mohol rozprávať. Zovrel leviu labu a vytiahol sa nahor do výklenku. Prekĺzol za príšeru a krátko hľadal skryté dvere, ktoré bývali vo výklenkoch Rokfortu ukryté dosť často. Ak tu nejaké existovali, boli príliš dobre schované pre náhodné hľadanie a rýchle Alohomora.

Škorpióni chvost bol stočený ideálne na to, aby poskytoval pohodlné sedadlo. Draco sa posadil a oprel si hlavu i plecia o záhyb chvosta. Krútil prútikom a uvažoval, či by mal precvičovať kúzla z Transfigurácie na zajtrajšiu hodinu, ale požadované kúzla boli až smiešne ľahké.

Lenivo si poklepkával prútikom o stehno a nazrel za hlavu sochy k veľkým oknám. Prial si, aby ten prekliaty deprimujúci dážď prestal. Radšej by vonku na metle trénoval metlobal, než sa nudil na opustenej chodbe.

Priblížili sa rýchle kroky; možno nie tak opustenej. Draco sa zdvihol a pritlačil sa na mantichorin chrbát. Po tom, čo sa uistil, že je celkom skrytý v tieni výklenku, vykukol von.

Tie kroky patrili Hermione Grangerovej. Draco sa uškrnul. Grangerová! Čo tu hore chcela ona? Za ňou sa pohybovala hranatá drevená krabica, ktorá sa poľahky vznášala v závese. Uvažoval, čo má za lubom. Asi sa zakrádať kvôli takej či onakej úlohe pre Pottera alebo Weasleyho. V skutočnosti bol prekvapený, že ju vidí samu. Normálne sa tí traja kvôli ochrane lepili na seba ako malé lemurčence. Grangerová bola sama jedine vtedy, keď bola v knižnici s nosom zaboreným v nejakej knihe. Jej malý kufor bol pravdepodobne plný kníh a ona hľadala pokojné miesto na čítanie.

Cieľavedome prešla popri Dracovom úkryte bez toho, aby zastala a pokračovala k dverám o dva výklenky ďalej. Vošla dnu so svojou krabicou a pevne zatvorila dvere. Draco čakal, či sa neukáže Potter a Weslík, avšak nakoniec zo svojho výklenku vyliezol. Nakrátko zaľutoval, že ju nepreklial, keď kráčala okolo. Mohla skončiť s chvostom somára alebo ušami netopiera. Uškrnul sa a potom sa zaškeril; uvedomil si, že keby ju preklial, asi by ho premenila na morskú uhorku alebo niečo horšie. Tá malá humusáčka bola s prútikom dobrá, do čerta s ňou.