Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 12.

Draco nikdy vo svojom živote nebol taký zúrivý. Vyšiel do chodby a zastal, pozerajúc sa na dlhý rad okien, ako keby ich nikdy predtým nevidel.

Čo sa mu to do pekla stalo? Skutočne sa cítil... dotknuto! V skutočnosti sa cítil horšie než dotknuto. Mal pocit, ako keby ho Crabbe kopol do brucha. Niekoľkokrát. Zrazu mu svitlo, že si hlúpo dovolil zblížiť sa s Grangerovou. Vlastne mu na tej špinavej malej humusáčke začalo záležať.

Zasmial sa krátko a bez humoru. Svojím spôsobom tej malej mrche dlhoval za tento budíček. Mal by jej poďakovať za to, že ho priviedla späť k rozumu. K odozve jej slov: Bože, čo si to myslel? 

Zablahoželal si, že sa vrátil do normálu a usmial sa tým nenávistným úškrnom, o ktorom vedel, že ním ona pohŕda. Áno, Draco Malfoy bol späť.

Siahol po prútiku, odrazu zaplavený potrebou rozbiť všetky okná na chodbe. Potreboval cítiť vo svojej tvári ten chladný vzduch.

Zovrel prútik, ale zrazu to nestačilo. Potreboval ublížiť niekomu tak, ako bolo ublížené jemu. Potreboval ublížiť jej. Niekoľkokrát do seba vtiahol hlboké, nahnevané nádychy a bojoval s nutkaním vrátiť sa, čiastočne zo strachu, čo by mohol urobiť.

Urobil štyri odhodlané kroky od dverí, ktoré sa zrazu týčili ako brána do jeho osobného pekla.

Skrátka choď, Draco, povedala.

Nie  Malfoy, len Draco.

"Sakra!" zavrčal a otočil sa.

Draco vošiel do miestnosti s očakávaním, že Hermiona bude upratovať, možno si pohmkávať veselú melódiu a potľapkávať sa po chrbte. Namiesto toho hystericky vzlykala schúlená na zemi.

Stuhol.

Po chvíli ho buď počula alebo jeho prítomnosť vycítila.

"Myslela som, že si odišiel," prehovorila nezreteľným šeptom a utrela si rukávom oči.

"Po niečo som sa vrátil," zamrmlal. Jeho dobiela rozpálený hnev sa zmiernil, keď ju neočakávane zbadal plakať. Draco sa snažil ten fakt spracovať. Nielen plakať, ale vzlykať ako niekto, komu sa rozbila obľúbená hračka. Predtým na neho jačala s čistou nezaujatou vypočítavosťou, taká bezcitná ako automat. Prečo potom...? Prstami sa v zmätku pohrával s prútikom.

Skrátka choď, Draco, vtedy povedala. A predsa ho nikdy predtým nenazvala krstným menom.

Hlasno potiahla nosom, zrejme sa snažila znova dostať pod kontrolu.

"Zober si, po čo si prišiel a bez obáv odíď," povedala povýšenecky, keď si odkašľala, ale tie slová boli stále sotva počuteľné.

"Vrátil som sa, aby som ti to vytmavil. Ale teraz sa snažím prísť na to, prečo si rozrušená," povedal, ako keby nahlas čítal zo zaujímavého novinového článku. "Bola si celkom pokojná, kým si rozprávala o svojich dôvodoch, prečo nikdy nechceš znova vidieť moju tvár. Ani jedna slzička, keď si vymenovávala to množstvo dôvodov, za ktoré si zaslúžim tvoju nekonečnú nenávisť. Každé prekliate slovo bolo vypočítané, aby ma zasiahlo ako malý otrávený šíp. Celkom pekne si v tom uspela, ako dobre vieš. Bolo to to obalamutený, čo ma dostalo. Všetko ostatné bolo stopercentná pravda, ale naznačiť, že som bol obalamutený - veľmi bystré. A spomenúť, že si všetko po celý čas predstierala. Skutočne vynikajúce predstavenie. Povedal by som, že celkom podľa plánu. Takže sa musím sám seba pýtať. Prečo teraz plače?"

Draco sa k nej otočil a pozrel sa na ňu s prižmúrenými očami. Hermiona sa postavila. Objala sa rukami, ako keby sa bránila pred chladom. Pohol sa k nej. Odmietala sa na neho pozrieť. Oči mala pevne zatvorené nad lícami zmáčanými slzami. Zastal pred ňou.