Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 8.

Draco vrazil do miestnosti. Hermiona sedela v jeho kresle a hrala sa s prútikom. Prebodol ju pohľadom a sval na jeho čeľusti zapracoval.

"Na čo sa to do pekla hráš?" dožadoval sa. Pozrela sa na neho s nevinným výrazom.

"Čo máš na mysli?"

"Vieš presne, čo mám na mysli." Rozhodil rukou. "Tam dole sa chováš, ako keby som neexistoval a tu hore si... si..."

Postavila sa, aby na ňu nemohol kričať zvrchu, pretože zrejme mal náladu na hádku.

"Som čo? Nemôžeš byť vážne nahnevaný na to, že ťa ignorujem. Samozrejme, že ťa ignorujem! Nuž dobre, nemôžem sa k tebe prihnať a objať ťa, keď sa stretneme na Elixíroch, môžem? Ty si zaiste na verejnosti voči mne neobmedzil svoje nepriateľstvo. Čo čakáš odo mňa, že urobím?"

Prebodával ju pohľadom. "Neviem, ale v tejto miestnosti sa chováš tak ohavne sladko a obliekaš sa ako - nemôže byť tá sukňa ešte kratšia?"

Zamyslene sklonila zrak k svojej bielej tenisovej sukni. "Neviem. Pozrime sa." Pokusne za ňu potiahla a tá sa jej na stehnách zdvihla o ďalší palec. "Áno. Skutočne je trošku kratšia."

Draco zbledol. Všimol si zvyšok jej oblečenia a ona pocítila prvý náznak znepokojenia, keď jeho oči zažiarili ako strieborný plameň. Možno to s tým tmavomodrým máločo zakrývajúcim topom na zaväzovanie a priesvitnou akvamarínovou blúzkou prehnala. Zrazu si pripadala príliš odhalená.

Pokúsila sa odvrátiť jeho pozornosť. "Vieš, môžeš tieto stretnutia kedykoľvek zastaviť. Môžeme prestať predstierať, že sme milí a vrátiť sa späť k vzájomnému pohŕdaniu."

"Predstierať, že sme milí. To je to, čo robíš?"

"A ty nerobíš presne to isté? Alebo sú tie hnusné nadávky, ktorými ma zasypávaš predstieraním? Čo z toho, Malfoy? Predstieraš, že ma máš rád, predstieraš, že ma nenávidíš alebo je tvoj život takou fraškou, že všetko, čo robíš, je falošné?"

Pery sa mu stenčili. "O mojom živote nevieš nič."

"A čo ty vieš o mojom? Nevieme nič o tom druhom a vôbec nič nemáme spoločné! Čo tu vôbec robíme?"

Zízali na seba ako súperiace mačky.

"Ty by si bola rada, keby som odtiaľto odišiel a nikdy sa nevráti späť, však?" spýtal sa.

"Áno, bola by som," vydýchla, hoci sa jej srdce zapotácalo a zrazu vedela, že to nie je pravda. Prižmúril oči a pomaly ju obišiel. Navlas podobne ako v ten prvý deň, keď ho tu objavila. Zastal za ňou, tak blízko, že mohla cítiť, ako sa jej vlasy obtierajú o jeho hruď, keď sa posunul. Zaťala čeľusť a odhodlane od neho poodišla. Nemohla jasne premýšľať, keď bol príliš blízko.

Pozrela sa na neho ponad plece.

"Pozri, musíme sa prestať takto stretávať. Ty to vieš. Ak neprestaneme, zabijeme jeden druhého."

"Ja ťa nechcem zabiť."

"Vážne? A čo ten malý kúsok, čo si v pondelok predviedol na Elixíroch? Skoro si vychodil do vzduchu učebňu, keď si mi hodil do kotlíka prášok z popolplaza. Máš z pekla šťastie, že som ťa videla, inak by nás Snape vylúčil oboch."

"Uistil som sa, že ma uvidíš."

"Na tom nezáleží. Nechápem, prečo trváš na tom, aby sme v tejto šaráde pokračovali! Jeden druhým pohŕdame, takže to proste tak nechajme a predstierajme, že sa nič z tohto nikdy nestalo."

"Ty chceš zabudnúť? Na všetko?"

"Áno!" vykríkla pravdivo. Keby mohla túto spomienku vytrhnúť z vlastnej mysle, urobila by to. Nechcela si pamätať to, ako bol Draco taký... nedrakovský. Existovali okamihy, kedy zazrela záblesk niečoho za tou nenávistnou fasádou, za ktorou sa stále ukrýval.

"Nuž, ja nie." Hlas mal pevný.

Otočila sa, aby sa na neho pochybovačne pozrela. "Prečo nie?"

S povzdychol sa rozvalil v kresle, ktoré ona opustila. "Pozri, Grangerová, budem k tebe úprimný."

Tak to by mala byť zmena, pomyslela si, ale zahryzla si do jazyka skôr, ako tie slová prehovorila. Zazeral na ňu, ako keby ich povedala nahlas.

"Mne... mne sa páči tancovať s tebou." Tváril sa, ako keby z neho tie slová ťahali násilím. Zízala na neho. Vedela, že takéto priznanie ho pravdepodobne stálo zopár akrov z pozemku, ktorý mal rezervovaný v pekle. "Teším sa naň skoro tak veľmi ako na metlobal. Väčšmi, ak hráme s Chrabromilom. Viem, že ty to nenávidíš, že nenávidíš mňa a každý okamih, ktorý so mnou stráviš je totálnym mučením, takže s tebou uzavriem obchod."

Prižmúrila oči, uvažujúc, že nikdy nie je dobrým nápadom uzavrieť obchod s diablom, ale zase zostala ticho a nechala ho hovoriť.

"Prestanem ťa vonku trápiť. Žiadne ďalšie žarty, žiadne ďalšie sabotáže, žiadne ďalšie triky a pasce."

"Žiadne ďalšie urážky?" spýtala sa sucho.

"Tak ďaleko zájsť nemôžem, inak by si ostatní slizolinčania mysleli, že som scvokol a poslali by môjmu otcovi sovu. Odoslali by ma do Svätého Munga."

"V poriadku. Urážky - áno, diabolské zákroky - nie. Čo očakávaš odo mňa?"

"Len ma prestaň ignorovať. Som radšej, keď ma nenávidíš, než keď predstieraš, že neexistujem."

Jej pery sa skrútili.

" Bože chráň, aby niekto ignoroval nejakého Malfoya."

"Celkom správne."

"Niečo iné?"

Jeho strieborné oči po nej prešli a ona si bola istá, že bude komentovať to, ako ho úmyselne mučí svojím oblečením.

"Nie."

"Potom máme prímerie."

"Prímerie."