Bad Medicine {Dramione} (translate)

Kapitola 11.

Hermiona si vždy myslela, že sa to stane náhle. Ako úder blesku, či výbuch ohňostroja. Nikdy nečakala, že to bude postupná, nenápadná záležitosť.

Stalo sa to vo všedný deň, v decembri. Zakopla na schodoch a rozliala niekoľko zo svojich prísad do elixírov v tom istom okamihu, keď polovica slizolinskej fakulty schádzala dole. Väčšina slizolinčanov zastala, aby sa jej vysmiala, či odkopla jej veci ďalej dole schodmi.

"Plazíš sa po zemi, kde patríš, humusáčka?" uškrnula sa Pansy Parkinsonová, keď kráčala okolo. Hermiona musela vycítiť Draca, pretože vzhliadla nahor a zbadala ho stáť vedľa nej. Nepozeral sa na ňu; namiesto toho zazeral na Pansyin chrbát s tou istou nenávisťou, s ktorou sa Hermiona kedysi každodenne stretávala. Hermiona prekvapene zažmurkala.

Potom sa Dracove oči stretli s jej a zjemneli do ortuťových jazierok.

"Chrabromilská špina," povedal nahlas, ale v jeho hlase zachytila sotva počuteľné doberajúce zafarbenie.

"Slizolinské prasa," opätovala bez zloby. Uškrnul sa a presne v tom okamihu si uvedomila, že ho miluje. Žiaden úder blesku, žiaden hrom, žiadne ohňostroje. Len jednoduché uvedomenie, ktoré ju zasiahlo ako dopad nákovy v nejakom starom kreslenom filme. Pohol sa preč s ostatnými a zanechal ju sedieť v udivenej pochybnosti, neschopnú dozbierať svoje rozsypané predmety. Dlho, predlho sedela na žalárnych schodoch s hlavou v rukách a premýšľala nad tým, kedy presne sa prostá telesná príťažlivosť zmenila na niečo, čo bolo mimo jej kontroly. Čo to spôsobilo? Neexistoval konkrétny okamih, na ktorý by si mohla spomenúť. Bolo to viac než žiadostivosť, pretože tá vždy bývala pod povrchom. Prestala ho nenávidieť. Zvykla si na neho. Začal sa jej páčiť. A teraz toto.

Hermionino nové poznanie ju na niekoľko ďalších dní dočista zdeprimovalo. Sotva jedla. Nemohla spať. Domáce úlohy sa pre ňu stali nočnou morou, keď sa namáhala, aby ich cez tú hmlu vyčerpania pochopila. Často sa po polnoci ocitla ponevierať sa po spoločenskej miestnosti, neschopná zaspať kvôli mučivým, búrlivým snom o Malfoyovi, a predsa nebola schopná sústrediť sa na knihy pred sebou.

Stala sa podráždenou a nevrlou a strašne sa kvôli zlomenému brku pohádala s Ronom. Hádka skončila tým, že prepukla v plač a utiekla do svojej izby.

Harry sa z nej ten problém snažil vytiahnuť, ale rozhodne mu nemohla vysvetliť, že je zamilovaná do Malfoya - bože, ako mohla dovoliť, aby sa to stalo? Harry ostal urazený a zmätený jej neschopnosťou zveriť sa mu. Lemurie trio sa rozpadá, pomyslela si trpko.

Odsúvala Draca skoro týždeň, keď ju zastihol osamote a pohrozil jej, že ju do ich tajnej miestnosti dotiahne za vlasy. Takže nakoniec súhlasila, že sa s ním stretne. Bola plne pripravená vynadať mu a vrátiť sa k bývalému vzťahu vzájomnej nenávisti.

Obrnila sa a odhodlane vstúpila do miestnosti.

Čakal na ňu v temnote blízko dvier. Schytil ju zozadu a roztočil v kruhu skôr, než ju pustil a prešiel k gramofónu.

"Ideš neskoro. Mal by som byť na teba naštvaný, že si ma tak dlho odsúvala," povedal Draco. "Ľudia neodsúvajú Malfoyovcov kvôli tomu, že majú veľa roboty, sú príliš unavení, či príliš... akákoľvek bola tvoja posledná výhovorka."

"Pozri, Malfoy," začala s odhodlaním, ale on zakrútil kľukou prístroja a spustil ihlu. Jej slová zanikli v tónoch „Goody Two Shoes,", piesne, o ktorej Draco tvrdil, že ju vystihuje. Znova ju chytil a roztočil ju do swingového tanca.

"Vraciaš sa znova k svojím odmeraným spôsobom?" spýtal sa, keď sa jej habit roztočil okolo nej. Ani sa neobťažovala prezliecť sa zo školskej uniformy.