Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
D A R R E L L
Za celú tú dobu, čo sa s Alissou poznáme, toto bola asi prvá vážna konverzácia, ktorú sme spolu viedli. Prvá úprimná chvíľa, kedy sa nebála zahodiť všetky zábrany a konečne mi povedať všetko, čo ju ťažilo na srdci. Pravdupovediac, bolo pre mňa prekvapivé vidieť ju v mojej izbe uprostred noci a ešte prekvapivejšie, že prišla rovno dvakrát. Vyzerala tak nervózne a neisto. Nevinne a vystrašene. Akoby si myslela, že by som bol vôbec schopný ju poslať preč. Pritom si ani zďaleka nevedela predstaviť, aké ťažké pre mňa bolo s ňou tráviť čas, ale pritom si držať primeraný odstup.
Fakt, že toto krásne dievča sedelo v mojej posteli len v jej dlhom tričku, ktoré jej siahalo tesne pod zadok a spod ktorého sa je tiahli perfektne dlhé nohy, že sa červenalo a nervózne si hrýzlo do pery len vďaka mne, ma akýmsi zvláštnym spôsobom uspokojovalo.
Slová vychádzajúce z jej pier boli pre mňa ako báseň. Hoci toho povedala len málo a v podstate to neznamenalo nič viac ako to, že jej na mne záleží, ja som tušil, že je za nimi niečo omnoho viac. Tak ako za tými mojimi, keď sme sa rozprávali pred nemocnicou. To, čo sme obaja povedali, bola maximálne jedna desatina z toho, čo všetko sme povedať chceli; čo všetko sme cítili. Dokazoval to už len fakt, že sa dobrovoľne rozhodla zostať tu, so mnou, miesto toho, aby sa vrátila domov a žila si naďalej svoj život bezo mňa. Tak ako predtým, keď sme sa nepoznali.
"Prečo si sa nechcela vrátiť domov?" spýtal som sa, hoci som mal predstavu o tom, prečo chcela zostať. No i tak som to potreboval počuť od nej. Potreboval som vedieť, či sa v jej hlave odohráva minimálne taká búrka, akú som mal ja zakaždým, keď som bol v jej prítomnosti.
Alissa smutne zvesila plecia a povzdychla si. "Asi som len chcela využiť poslednú príležitosť byť s tebou."
Akokoľvek som sa snažil pochopiť jej odpoveď, nedochádzalo mi to. Pozrel som na ňu so zdvihnutým obočím, zatiaľ čo ona sa neprítomne dívala pred seba. "Nerozumiem."
"Darrell, tebe to zjavne nedochádza, ale my nie sme priatelia. Sme len známi, ktorí spolu trávia čas, pretože sú v rovnakej partii. Teraz, keď už v nej ja nie som, nám dvom sa cesta už pravdepodobne nikdy nepretne. Viem, že hoci sú nahnevaní na nás oboch, ty si ich neoddeliteľnou súčasťou. Týmto sa naše kamarátstvo, alebo čokoľvek to je, končí."
Rozumel som, čo sa mi snažila povedať a prekvapovalo ma, s akým tónom hlasu to predniesla. Takmer akoby bola nahnevaná a smutná, že sa nebudeme ďalej baviť. "Presne ako si povedala, sú nahnevaní na nás oboch. Už keď sa stalo to s Oliviou, sa na mňa niektorí dlho nedokázali pozerať. A to, podotýkam, že Oliviu a Noaha spolu už nevedeli zniesť. Aj napriek tomu ma brali ako zradcu. Prečo si myslíš, že po tomto ma budú naďalej brať ako jedného z nich?"
