Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Brandon?" povedala som do ticha, ktoré vládlo v mojej izbe, zatiaľ čo môj brat sedel vedľa mňa a hral sa na svojom telefóne – áno, výnimočne na svojom. "Kde bola vlastne mama včera večer, keď si takmer podpálil kuchyňu?"
"Ja neviem, asi v dielni," mykol plecami, akoby to vôbec nebolo dôležité, pritom bolo nadmieru zvláštne, že mama ho nechala úplne samého. Brandon bol malý diabol a človek si pri ňom nikdy nie je istý, kedy sa opäť nerozhodne vyviesť nejakú hlúposť. Včerajšok bol živým príkladom.
"Nepovedala ti, kam ide?" nedalo mi. Buď mi Brandon klamal, alebo mama čosi skrývala, ale rozhodne tu niečo nesedelo.
"Povedala, že si musí niečo dôležité vybaviť a o chvíľu sa vráti, ale bola preč niekoľko hodín."
"Nezdá sa ti to zvláštne?" spýtala som sa, lebo bolo viac než zjavné, že on si z toho hlavu nerobí. Narozdiel odo mňa.
"Nie, to len ty všetko stále dramatizuješ. Asi mala nejakú prácu, čo ja viem?"
Prevrátila som očami a zabuchla som knihu, ktorú som mala pred sebou. Vzala som do ruky svoj telefón a rozhodla sa skontrolovať sociálne siete. Vtedy som si spomenula na Cedrica a Lydiu. Zaujímalo ma, či je všetko v poriadku a nestalo sa nikomu nič vážne, hoci toho druhého človeka, s ktorým sa vraj Cedric pobil, som nepoznala. Ale prišlo mi blbé pýtať sa na to Cedrica, ešte by sa nahneval, že sa miešam do jeho záležitostí. Rozhodla som sa radšej napísať Harley.
Alissa: Je všetko v pohode? Myslím so Cedricom a Lydiou.
Medzitým, čo som čakala na jej odpoveď, som si pozrela všetky príspevky a príbehy ľudí, ktorých som sledovala. Nebola som jedna z tých, kto sleduje kohokoľvek. Mala som tam len blízkych priateľov a nejakých ľudí zo školy, čo poznám, aby som v tom nemala zmätok.
Otvorila som Jessien príbeh, kde na mňa vyskočila fotka s Arwenom. Musela som sa nad tým zamračiť, pretože Arwen sa fotiť neznášal a tiež nepodporoval zverejňovanie fotiek na sociálnych sieťach. Napokon som to preklikla a presne v rovnakej chvíli mi od Harley prišla odpoveď.
Harley: Áno, nemaj obavy.
To mi však ako odpoveď nestačila.
Alissa: Som rada. Včera som sa zľakla, keď Lydia dostala ten telefonát.
Harley: Stáva sa to pomerne často, zvykla by si si. A čo Darrell? Dúfam, že nebol neznesiteľný.
Darrell. Pri spomienke na včerajší trapas, o ktorý sa zase postaral môj brat, sa mi zdvihol žalúdok. Nechýbalo veľa a Brandon by mu všetko vyklopil. Popravde, v tej chvíli som to až tak nevnímala, nakoľko som bola šťastná, že sme neprišli o náš dom, no ako som tak nad tým teraz rozmýšľala, Darrell musel byť poriadne zmätený. Dúfala som však, že na to zabudne, alebo to jednoducho nechá tak.
