Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mala by som ho vrátiť. Ak to neurobím, môžem sa dostať do problémov. Čo ak niekto príde na to, že som ten denník našla ja? Okrem toho, Olivia vedela, že idem na tie záchody hneď po nej, ak bude po tých veciach pátrať, za kým pôjde ako prvým? Hoci si myslím, že možno už aj zabudla, ako vyzerám. Niekto ako ona by sa mnou určite nezapodieval.
"Ahoj," z myšlienok ma vytrhol známy dievčenský hlas. Zdvihla som pohľad a stretla sa s párom zelených očí mojej dobrej kamarátky Jessie.
"Ahoj," silene som sa na ňu usmiala, zatiaľ čo ona si odsunula stoličku vedľa mňa, položila na stôl všetky jej knihy, ktoré držala v rukách a posadila sa.
Nemala som náladu hovoriť s ňou. Jessie bola zvedavá, vedela som, že keď dám na sebe čokoľvek najavo, bude sa ma pýtať milión otázok. Je len starostlivá a ja som bola vďačná, že mám takú priateľku, ale nie zrovna v tejto chvíli, keď som mala hlavu plnú myšlienok a potrebovala som si premyslieť, čo urobím ďalej. A taktiež som si nebola vôbec istá tým, či jej mám o tom denníku povedať. Nikomu by to nepovedala, toho sa nebojím, len si myslím, že by bolo najlepšie, ak by o tom vedelo čo najmenej ľudí. Stačil mi otravný Arwen, ktorý mi počas vyučovania stihol napísať už tri esemesky ohľadom toho, či som Olivii už vrátila jej veci. Šťastie bolo, že som s ním dnes nemala žiadnu hodinu, inak by ma asi prizabil a ja jeho tiež, ako mi už liezol na nervy.
"Alissa, počúvaš ma vôbec?"
Potriasla som hlavou, aby som sa opäť vrátila na zem. Jessica na mňa pozerala s určitou obavou v očiach.
"Áno, prepáč, len uvažujem," povedala som úprimne. Vedela som však, že týmto v nej vzbudím záujem.
"A nad čím?" zdvihla obočie a pousmiala sa. "Mimochodom, prečo vlastne nie si na obede? O takomto čase ťa v knižnici nevídavam."
Jessica nechodí na obedy, pretože je vegetariánka, tak vždy chodí počas veľkej prestávky do knižnice. Je tu síce zakázané jedlo, ale pani Weldonová, ktorá to tu má na starosti, je Jessicina mama, preto z toho nemá žiadne problémy. A iným študentom to vôbec neprekáža vzhľadom na to, že Jessie každý miluje. Kto by aj nie, je to skvelá baba.
"Uhm, potrebovala som si vziať jednu knihu na biológiu, ale to je aj tak jedno, už som to našla na nete."
Dvere do knižnice sa odrazu rozleteli a z nich vyletel Arwen. Hneď som vedela, že prišiel za mnou, lebo som mu neodpisovala na esemesky. Poznal ma, vedel, že ak nie som na obede, budem v knižnici.
"Dobrý deň, pani Weldonová," počula som, ako pozdravil Jessicinu matku, no ani sa nezastavil a ďalej kráčal k nám s nahnevaným výrazom. Jessie mu mávala ako zmyslov zbavená.
"Tak ja už pôjdem na ten obed, vidíme sa neskôr," náhle som sa postavila, vzala si všetky svoje veci a kráčala naproti Arwenovi. Dúfala som, že sa mi nejako podarí mu vykĺznuť, nechcela som totiž, aby mi tu začal robiť scény priamo pred Jessie a jej mamou, no hneď čo sa nám cesty skrížili, chytil ma za predlaktie a otočil priamo k sebe.
