Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V sobotu som na párty Masona a Milesa nešla. Harley sa kvôli tomu hrala na urazenú jeden deň, ale našťastie ju to prešlo a už v nedeľu večer mi volala s tým, že dúfa, že prídem tento týždeň do školy. Najradšej by som tam nešla, lebo popravde, vôbec mi nikto z tých ľudí nechýba a ich dráma už vôbec nie, ale nemohla som sa skrývať večne.
Mama zostala cez víkend prekvapivo doma. Cez deň sme spolu všetci traja hrali karty a rôzne spoločenské hry. Večer sme si pustili seriál, pri ktorom sme všetci traja zaspali. Ráno sme sa potom zobudili celý dolámaní.
V pondelok ráno som Brandona zase mala vziať do školy ja, ale povedala som mu, nech ide sám. Ak by to však mama vedela, zabila by ma. Brandon nám chcel dokázať, že sa o seba dokáže postarať aj sám, tak som mu na to dala priestor. Dúfala som, že po ceste nezakopne o obrubník a nezlomí si nohu, lebo verte mi, ten chlapec bol toho schopný.
Keď som však odchádzala z domu, na susednom pozemku stál Noah a akurát nastupoval do auta. Chvíľu som rozmýšľala nad tým, že zájdem za ním a skúsim sa s ním porozprávať, ale pripomenula som si fakt, že som týždeň nebola v škole a ja neviem, čo sa za ten čas odohralo.
Pomaly som schádzala ku križovatke, keď vedľa mňa zastalo známe auto. Pozrela som na šoféra, uisťujúc sa, že je to tá istá osoba, ktorú som videla sotva päť minút dozadu. Noah otvoril okno spolujazdca a zakričal mi, nech nastúpim. Zaváhala som, no nemohla som rozmýšľať pridlho, tak som otvorila dvere a rýchlo nasadla. Noah sa na mňa akosi silene usmieval, čo mi len dosvedčovalo, že sa na mňa stále hnevá.
"Vďaka za odvoz," hlesla som, nakoľko som nevedela, či mám niečo povedať, alebo radšej mlčať.
Noah ma obdaroval krátkym pohľadom, kým ho opäť presmeroval na premávku. Zavládlo medzi nami napäté ticho, dokonca nehralo ani rádio. Potlačila som nutkanie ho zapnúť, nahlas som si povzdychla a trochu sa natočila k Noahovi.
"Som rada, že máme príležitosť sa porozprávať, pretože som—"
"Nemám chuť sa rozprávať," prerušil ma zvýšeným tónom jeho hlasu, až mnou striaslo. Takéhoto chladného som ho v živote nepočula. "Darrell mi povedal dosť."
Nechápavo som naňho zažmúrila oči, zatiaľ čo som sa silou mocou snažila udržať svoj hnev na uzde. Stačili mi tieto štyri slová, aby to vo mne vrelo. Ani neviem vysvetliť, ako moc Darrella Connellyho nenávidím za to, ako mi ničí život.
"Noah, ale on klame!" vyhŕkla som.
"Povedal som, že sa o tom nebudem s tebou baviť. Už mám vo všetkom jasno a zjavne ty tiež, takže nevidím dôvod, aby sme tomu dávali ešte šancu," odsekol odmerane a ďalej mi pozornosť nevenoval.
Zaborila som sa hlbšie do sedačky a založila som si ruky na hrudi. Bola som fakt pekne napálená – na Darrella, že začal toto hlúpe klamstvo a taktiež aj na Noaha, že tomu verí a nenechá ma vysvetliť to. Som nahnevaná na Harley, že ma do tohto zatiahla, no v prvom rade som nahnevaná na seba, že som toto všetko vôbec dovolila. Chýba mi môj prostý a až príliš nudný život s Jessie a Arwenom. Teda, nieže by boli nudní oni, ale ten spôsob života, aký som viedla.
