Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Kdekoľvek som sa pozrela, myslela som na Oliviin denník. Kedykoľvek som videla jedného z partie, myslela som na Oliviin denník. O čomkoľvek som sa s niekým rozprávala, myslela som na Oliviin denník. Čokoľvek som robila, snažiac sa zamestnať si myseľ niečím iným, i tak som myslela len na Oliviin denník.
Už od prvej chvíle mi bola Katherine povedomá, no jej tvár som nikam nedokázala zaradiť. Odkedy sa totiž s Oliviou prestala baviť, prešiel rok aj pol a ona si už stihla zmeniť farbu vlasov. A okrem toho sa úplne prestala líčiť! Hoci vyzerala naozaj inak, stále som nechápala, ako som mohla byť tak slepá a nespoznať ju. Nielen čo sa výzorovo týka, ale čo ten postoj a správanie? Je totálne ako Olivia – panovačná, namyslená a drzá.
Katherine mi však spomínala ešte jednu vec. Vtedy, keď sme sa stretli na ihrisku, mi povedala niečo s Oliviou a Cedricom, čo som až tak nechápala, no v denníku som nič v súvislosti s nimi dvomi nenašla. Ani by som sa nemala čudovať v prípade, že si to vymyslela. Tomu dievčaťu vôbec neverím. Obzvlášť nie po tom, čo som si prečítala v Oliviinom denníku.
Každopádne Katherinine slová mi rezonovali v hlave tak či tak a nevedela som ich odtiaľ dostať ani vtedy, keď za mnou dvakrát za tento týždeň prišiel Cedric s ospravedlnením. Chcel mi všetko vysvetliť, no zakaždým som ho odohnala s tým, že chcem čas. Naozaj som nemala ani štipku energie na rozhovor s ním. Na druhej strane som si však pripomínala, že Katherine vôbec nepoznám, a že je klamárka, takže by som rozhodne mala Cedrica nechať, nech mi to celé vysvetlí.
Z myšlienok ma vytrhol hlasný smiech ľudí naokolo. Otočila som sa k Jessie sediacej vedľa mňa, ktorá si do úst vkladala popcorn a neskutočne sa na niečom zabávala. Pozrela som sa aj na Arwena, ktorý si čosi šepkal s Abelom a následne sa obaja spoločne zasmiali. Keď som pohľad presunula na veľkú obrazovku predo mňa, uvedomila som si, že nemám ani šajnu, o čom ten film je. Na základe vysmiatych tvárí mojich kamarátov by som však povedala, že išlo o nejakú komédiu.
Alissa, si tým denníkom posadnutá, napomenulo ma moje svedomie už niekoľký krát v priebehu posledných dvoch dní. Len som pokrútila hlavou a na malý moment zatvorila oči. Napokon som sa rozhodla napísať Harley a povedať jej, že ten denník už viac nechcem. Prisahám, že ak by som z neho prečítala niečo ďalšie, asi by ma to priviedlo k samovražde. Títo ľudia mali fakt zvrátení život a to som neprečítala ešte ani polovicu!
Odpoveď od Harley prišla rýchlo.
Harley: Šibe ti, Einsteinka? Nevymýšľaj hlúposti, ešte pár týždňov vydržíš.
Alissa: A potom čo?
Harley: Potom sa ho zbavíme. Uvidíš.
Prevrátila som očami. Presne v tej istej chvíli sa kinosálou rozniesla ďalšia vlna smiechu. Keďže som periférne zachytila Jessien zvedavý pohľad, predstierala som smiech aj ja. Vtom mi mobil zavibroval v ruke zas.
