Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
"Čo to malo, doriti, znamenať?" vyprskla som rozhorčene, keď som sa ubezpečila, že Abelovo auto zmizlo na konci ulice a spolu s ním aj moji kamaráti, takže nemôže náš rozhovor nikto počuť. Nemohla som však príliš hlasno kričať, ak som nechcela zobudiť celú ulicu. Tu sú domy robené z kartónov, takže z ulice je počuť každé šuchnutie. A vyzeralo to tak, že v ostatných domoch sú už zväčša zhasnuté svetlá, čo znamenalo, že väčšina zo susedov už spí.
"Čo myslíš?" opýtal sa priblblo. "To ty si bola na rande a Harley si klamala, že musíš strážiť Brandona. Mala si byť doma!"
"Tak to Harley ti kázala sem prísť? Prečo mi, preboha, nemohla napísať, že prídeš ty?" vybuchla som, prst zabárajúc do jeho hrude.
Darrellov pohľad zamračene spadol na môj ukazovák a okamžite ma od seba jemne odstrčil, akoby ho môj čin väčšmi rozčúlil. Musela som odskočiť, aby som zadkom nenarazila do jeho auta.
"Máš s tým nejaký problém? Si celkom nevďačná, vzhľadom na to, že som bol ako jediný ochotný, po teba prísť. Čo taký Cedric alebo tvoj milovaný Noah? Predstav si, obaja sú už totálne na mol," zvýšil hlas.
Odmlčala som sa, lebo som už nemala žiadny protiargument. Možno mal pravdu a bola som voči nemu nespravodlivá, ale prečo mi jednoducho nemohol napísať? Alebo aspoň Harley? Inokedy mi vedeli písať ohľadom blbostí.
"Mali ste mi dať vedieť," hlesla som tichšie a ruky si založila na hrudi. "Teraz už vôbec nemám chuť tam ísť, ak tam je každý opitý, ako hovoríš. Čo tam vlastne budem robiť?"
"Chceš mi tým povedať, že som prišiel zbytočne? Máte ma za fackovacieho panáka?" vyštekol, až som sa preľakane strhla. "Tiež nie som nadšený, že sa tam musím vracať, ale—"
"Alissa?" zakričala mama, ktorej hlas sa niesol smerom z nášho domu. Keď sme sa s Darrellom obaja otočili, mama nestála vonku, ale z obývačkového okna trčala len jej hlava. "Čo sa deje? Je všetko v poriadku?"
No super. Tak toto už fakt nemôže byť horšie. Ešte aj moja mama musí byť svedkom ďalšej našej hádky a čo ju poznám, určite bude zase vyzvedať. Typická moja mama – buď nie je doma a je jej ukradnuté, čo s Brandonom robíme, alebo doma sem-tam je a vtedy nám zas naopak ničí život tým, že sa stará do všetkého. Perfektné.
"Uh, ale áno, mami, nemaj obavy," mávla som nad tým rukou, dúfajúc, že nič z nášho rozhovoru nepočula. "Brandon už spí?"
"Áno," prikývla. "Aj ja som spala, ale počula som hlasy. Zľakla som sa."
"Nič sa nedeje, môžeš si ísť zase ľahnúť."
Alebo musíš.
Ona sa však rozhodla presne pre to, čoho som sa chcela vyvarovať, úplne odignorovala moju požiadavku a zvedavo sa spýtala: "To je ten tvoj priateľ?"
