Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
S Milesom sme mlčky sedeli vedľa seba, zatiaľ čo Noah ležal na vlhkých kamienkoch pri mojich nohách. Harley sa hystericky rozplakala, pretože Miles jej vzal fľašu a odmietal jej ju vrátiť. Pišťala a nariekala. V tej chvíli som začala ľutovať, že som sem vôbec chodila. Ak by som nemusela prísť, Darrell by neprišiel za mnou. Ak by Darrell neprišiel za mnou, moja mama by nás nepozvala dnu. Ak by nás mama nepozvala dnu, nemusela by som zostať v jednej prázdnej miestnosti sama s Darrellom. Ak by sm nezostala sama s tým idiotom, nevykoľajil by ma tak, aby som ho pohľadom prosila, aby sa ma dotkol – tak by to aspoň opísal on. Ak by som ho neprosila, nepobozkali by sme sa. Ak by sme sa nepobozkali, nebála by som sa o svoje mentálne zdravie.
V skratke – bola to chyba.
Nie ten bozk, nie tá túžba a vášeň, ktorú som pociťovala pri jedinom bozku. Nie tie myšlienky, ktoré mi ovládli myseľ hneď po tom. Také veci sa predsa stávajú každému, nie? Presne ako povedal Darrell. Ľudia sa stretnú a ak majú chuť, niečo si spolu začnú. Možno im to naplní hlavu nechcenými predstavami a teóriami o tom, aké by to bolo, keby, a možno nie. Ale bolo to len chvíľkové, niečo, čo malo s odstupom času prejsť. Bol to len počiatočný šok z toho, že som zažila niečo iné s niekým, s kým som to nečakala. Darrell sa mi nepáčil a neplánovala som si to s ním zopakovať.
Chyba bola chodiť sem. Chyba bola robiť si dvojité plány s dvomi rozdielnymi skupinami ľudí. Chyba bola súhlasiť, že sem prídem, i napriek tomu, že som to nechcela. Chyba bola vodiť mojich kamarátov za nos. Chyba bola poslúchať druhých a nepovedať si svoj názor.
"Ako je možné, že ty si triezvy?" opýtala som sa Milesa, ktorý sedel pri Harley a celý čas ju strážil ako malé dieťa.
"Pil som dosť, ale pri tejto tu som vytriezvel," uchechtol sa, hlavou mávajúc smerom k opitému plačúcemu dievčaťu medzi nami.
"Mňa nikto nemá rád! Všetci ma nenávidíte!" kričala uplakane. "Však je to tak, Alissa? Aj ty ma nenávidíš, že? Myslíš si, že som obyčajný ožran!"
"Nie, nemyslím si to," pokrútila som hlavou a schmatla som mikinu, ktorá sa len tak povaľovala na zemi pri nás. Snažila som sa jej ju obliecť, aby neochorela, no bránila sa.
"Čo to robíš? Neobliekaj ma, veď zhorím!" okríkla ma. "Ideme sa predsa ešte kúpať, nie? Pôjdeme sa kúpať, Einsteinka?"
"Nie, Harley, nepôjdeme—"
"Nevadí, Noah so mnou pôjde!" radostne vyjakla a vyskočila. Detským skokom sa dostala až k Noahovi, ktorý medzitým zaspal na ľadovej zemi. "Noah, nespi! Zobuď sa, počuješ? Noc je predsa ešte mladaaaaaaaaa!"
Miles prevrátil očami a vybral sa k nim. Smiala som sa, keď sa Harley snažila opitého Noaha zdvihnúť zo zeme. Ak by nebolo Milesových reflexov, Noah by skončil rozkysnutý na zemi. V tom som si všimla, ako k nim kráča aj Darrell. Keď si ho všimla aj Harley, nadšene vypískla a hodila sa mu okolo krku.
