Rooseveltská stredná škola v Seattli sa môže pýšiť najlepším baseballovým tímom v meste, múdrymi študentmi z matematického a dramatického krúžku, ale taktiež aj elitou bohatých detí, ktoré sa navonok zdajú ako nedotknuteľní a bezchybní.
Alissa St...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
"Ako si na tom s tým tvojím filmom?" spýtala som sa Brandona rozvaleného na gauči. Notebook mal položený na kolenách a nohy vyložené na presklenom obývacom stolíku pred ním. Hoci toto mama nemala rada a ja som Brandona mala vychovať k jej obrazu, pre tento krát som ho nechala tak. Mama tu aj tak nebola. Rovnako, ako celý tento týždeň a aj týždeň predtým. Vlastne skoro posledných sedemnásť rokov môjho života.
Prisadla som si k nemu, nohy si vykladajúc na miesto vedľa neho. Všimla som si, ako Brandona trhlo a už-už sa chystal vrátiť svoje nohy naspäť na zem, ale neurobil tak. Presmeroval pohľad z monitora na mňa a šťastne sa uškrnul.
"Mám to skoro hotové, robím len finálne úpravy. Do konca prázdnin to musím dokončiť," odvetil s obavami v očiach. "Mám strach. Čo ak nesplním ich očakávania?"
"Prečo by si nemal? Baví ťa to. Som si istá, že si v tom dobrý a ak nie, znamená to, že len potrebuješ prax. Základ je chcieť," pousmiala som sa, čo vyčarilo slabý úsmev i na jeho tvári. Zahrialo ma to pri srdci.
Odkedy sme sa dozvedeli o maminom vzťahu s pánom Collinsom, povedala by som, že nás to oboch dosť zblížilo. Trávili sme spolu viac času a taktiež dobrovoľne. Mama mi nekázala strážiť ho každý druhý deň a on, vďaka jeho novej záľube, prestal vymýšľať nezmysly. Minimálne tie života-ohrozujúce. Vlastne mám pocit, že v priebehu posledných týždňov o čosi dospel. Ak je to vôbec možné.
"Chceš sa na to pozrieť?" navrhol, notebook posúvajúc mojím smerom. Bez váhania som prikývla a zadívala sa na obrazovku. Predtým ale, než to spustil, sa na mňa s vážnosťou pozrel. "Téma sú šťastné momenty z môjho života. Väčšina mojich kamarátov použilo rôzne zábery zo svojho detstva alebo s rodičmi. V mojom filme si prevažne ty."
Moje ústa sa samovoľne pootvorili. Jeho slová ma značne prekvapili, no nestihla som nijako reagovať. Video sa spustilo a Brandon presmeroval svoju pozornosť na svoje dielo. Urobila som teda to isté.
Začiatok Brandonovho filmu boli útržky mňa vždy pri inej činnosti. Niekde som do seba zrovna tlačila cestoviny, niekde som striekala kade-tade s hadicou na polievanie kvetov a niekde som sedela na posteli, čítala knihu a akonáhle som si všimla v medzere vo dverách Brandonovu hlavu, hodila som po ňom vankúš. V nasledujúcich videách bol na ihrisku s kamarátmi, kde hrali futbal. Bola som prekvapená, keď som spoznala moment z našej príjazdovej cesty pred domom, kde som sa snažila minimálne polhodinu zaparkovať, keď ma raz mama poslala do obchodu na aute. Brandon sa vždy na mojich šoférskych schopnostiach rád bavil. Netušila som však, že toto video vôbec existuje.
Na konci jeho filmu bol veľký nápis: "Robí ma šťastným to, čo robí šťastnou ju." A následne sa z čiernej obrazovky stala hnedá, presne ako farba mojich dverí. Zistila som, že sú to skutočne moje dvere, keď ich Brandonova ruka pootvorila. Stála som tam ja, s čelom opretým o to Darrellovo. Moje oči boli privreté a Darrell vyzeral, že niečo šepká do mojich pier. Zvuk tam nebol, len tichá melódia. Napokon, keď Darrell rukou zašiel do mojich vlasov, oči som otvorila. A to bol koniec.
