,,Aj keď tu už nebudem bývať a budem otcom iným dvom deťom, navždy ostanem aj tvojim otcom". Práve to ma najviac zranilo. Ani čo by ma napomínal aby som ponúkla cukríkmi aj ostatné deti ,, Nebuď sebecká, a dopraj svojho otecka aj iným deťom !". V ten ďen sa stal oteckom a manželom roka, lenže nie naším. Keď sa im narodili dvojčatá zavolal nám uprostred noci dojatý k slzám a mama sa stala jeho najlepšiou kamarádkou. Niečo ako bútľavá vŕba ktorej môže zavolať v ktorú koľvek hodinu, aby sa opýtal ako sa pripravuje vajice na tvrdo alebo aby si nechal poradiť ktorý je najlepši šampón proti lupinám. Napriek tomu že sa to mama snažila skrývať zďaľeka som na nej videla že ju to ešte stále zraňuje. Ja som sa naopak, cítila otrasne. Aj tak som nemala veľmi na výber. S talianskou mamou a anglickým otcom sa človek cíti presne tak ani ryba ani rak. Naši sa zoznámili na Florencí. Otec tam navštevoval jednu z tých zbytočných jazykových kurzov a mama bola jeho učiteľka. Bola to láska na prvý pohľad a ako to v takých prípadoch chodí asi to chcelo trocha opatrnosti navyše. Pre ňu bol otec prvý a jediný, donekonečna to opakuje ešte aj doteraz. Ale myslím si, že za všetkým bola typicky talianska predstava že angličania sú nanajvýš dynamický a samostatný. Môj otec boly dynamický asi ako betónový panel a samostatný asi ako trojročné decko. Jediný deň ju vzal na večeru v deň svätého Valentína po tom čo sa s ním mesiac nerozprávala, vybral hostinec neďaľeko trhoviska San Lorenzo a objednal pol litra domáceho červeného vína, čím u mami vyvolal pobúrenie. V ten deň prestala veriť že sa niečo zmení a viac od neho neočakávala žiadne darčeky, kvety ani romantické schôdzky. Občas som si kládla otázku či sa ich príbeh lásky neodohral iba v maminej hlave, pretože úprimne povedané na Dylenovy nebolo nič mimoriadne a už vôbec nič neodolateľné. Keď mama priateľkám rozprávala že si vzala angličana, všetky si okamžite predstavili niekoho ako Ozzy Ozborn alebo Bret Pitt. Až kým nevitiahla fotografie. V okamihu nastalo rozčarovanie, ale aby ju nezranili radšej začali objednávať kávu a pripíjať na sympatiu pričom si v duchu predstavovali že sa možno aspoň v posteli mení na zviera.
Ak sa vám príbeh zaťiaľ páči potešili by ma komentáre alebo vote aby som vedela že či mám pokračovať v príbehu
