Cítila som sa neschopná sformulovat jednoduche vety a koncilo to jachtanim smiesnych nezmyslov. Naštastie Patrik neprestajne rozprával o živote na lodi, a o tom aký je štastný, že si vybral práve toto miesto. Ja som zatial lietala vo svojej fantázii až k nášmu svadobnemu dnu. Odrazu som sa postavila na odchod. ,,Mia, veď si ani nedojedla, ešte prinesiem čokoládový zákusok, piekla som ho pre teba" zvolala sklamana Claire(mama sari) ,,Mhm...spomenula som si,že som zabudla vyvenčiť Maxa. Mama je na kurze sebaobrany a on je sám doma, chudáčik, a má trocha... problémy s močovým mechurom..." V rýchlosti som všetkých pozdravila, zdrapla ruksak a vybehla von. Vyskočila som na bicykel a začala som v hmle šliapať domov na plné obrátky, zhlboka vdychujuc studeny vzduch.
Na druhý deň vtrhla mama do mojej izby o ôsmej ráno. ,,Mia!'' kričala ,,ty si ešte v postrli? Je neskoro!''. ,,Necítim sa dobre,'' zakňučala som. Pristúpila k posteli a urobila ten nežný pohyb rukou. Dala mi ruku na čelo. ,,Preboha, veď celá horíš! Určite si včera prechladla, keď si sa vracala domov na bicykli. Mala si mi zavolať, prišla by som po teba autom.'' Nevládala som odpovedať. Hrozne ma bolelo hrdlo a bola som štastná že nemusím ist do školy kde ma aj tak všetci nenávideli okrem Sári, ani na hodiny baletu a môžem si užiť posteľ. ,, Idem do práce, keby si niečo potrebovala, zavolaj mi. Poviem Sáre, že dnes neprídeš na vyučovanie a poprosím ju, aby mi pre teba doniesla úlohy.'' Usmiala som sa a otočila som sa na druhú stranu. Nasledujúce tri hodiny som myslela iba na bozky od Patrika, samozrejme že som scénu obohatila o vlastné detaily. Veľa detailov. Boli sme sami, prišiel po mna domov na krásnom bielom porsche, na sebe mal sivé tričko s krátkymi rukávmi, vyšúchane džínsy a tenisky. Na prednom sedadle bola položená veľká kytica červených ruží - pre mňa. On ma zodvihol a točil sa so mnou, potom mi daroval ruže a dlho ma bozkával na ústa, neustále opakujúc ako som mu chýbala. Potom mi začal pokrývať krk nežnými a ľahkými bozkami ktore ma šteklili a potom mi začal hladkať tvár, vlasy pomali išiel dolu a potom... Potom sa objavila Sára. ,,Ahoj, maród, ako ti je? Mám pre teba úžasné správy!'' oznamovala mi, a pritom sa hodila na posteľ vedľa mňa a vyzúvala si topánky. ,,Klozňaucká dnes odložila test. Možno si myslela, že si ostala doma, naschvál. Ale za ten čas, čo sa budeš vyvalovať v posteli a oddychovať, budeš mať dosť času všetko sa naučiť a nebyť za blbca ako naposledy.'' ,,Toto je podľa teba tá úžasná správa?'' ,, Nie! Počkaj, úžasná správa je tá že Lukáš s nikým nechodí !'' ,,Kto?'' opýtala som sa zmätená. ,, Ako to -kdo? Lukáš ten chalan z Áčky,'' ,,aha!'' vykríkla som. ,, To je všetko čo k tomu povieš? Aha? '' ,,Nie, paráda... myslím že je to kus, naozaj!'' Snažila som sa prejaviť nadšenie, ale akosi mi ti nevyšlo. Podozrievavo si ma poobzerala. ,,Nehovorila si že sa ti páči?'' ,,Samozrejme, na zbláznenie! Len som bola presvedčená, že s niekym chodí!'' klamala som. ,,V sobotu ideme na večierok našich Trubašian a tam vás zoznámim. Duo Trubašian boli Bibbi a Dell, najodpornejšie baby v triede. Keby len v triede, na celej škole. Nie, úprimne povedané v celom Leicestri. Boli to namyslené, rozmaznané fifleny, vyzerali na 25 a nepoznali strach ani hanbu. Hovorilo sa že na YouTube koluje porno, ktoré natočili s telocvikárom. Sukňu od uniformy su rolovali v páse tak aby im spod nej vykúkali nohavičky, nosili veľké kruhové náušnice a hrubú vrstvu mejkapu, a len preto, lebo ich rodičia, ruskí Židia, patrili medzi najväčších sponzorov školy, sa im všetko prepieklo. ,,Nemám v úmysle pchať sa di zadku tým dvom obmedzeným trúbkam. A aj keby, nikdy by ma nepozvali lebo nezodpovedám ich kritéria'' ,,Jasné že nie. Veď nájdeme spôsob, ako vás dvoch s Lukášom zoznámiť. Je to Denisov priateľ, takže to bude jednoduché! Predstav si aké to bude pekné. My dve najlepšie kamarádky, budeme chodiť s najlepšimi kamarátmy. Nie je to romantické?'' zapišťala. Už len tá predstava sa mi hnusila, ale nemala som na výber. Mama ma prišla večer skontrolovať ako sa cítim. ,,Tak ako cítiš sa lepšie?'' spýtala sa ma a sadla si na posteľ. ,,Celkom to ujde,'' odpovedala som naschvál tichým hlasom. Poobzerala sa dookola. V izbe to vyzeralo ako v chlieve. Taška s prepoteným dresom z baletu bola ešte stále na zemi a smrdela ako mokrý pes. Boli tam knihy, topánky, prázdne obaly od jogurtu, zhnité šupky od banánov. Skrátka nič čo by ju potešilo. ,,Len čo mi bude lepšie, upracem to,'' povedala som odhadujúc jej myšlienky. ,,Nechaj tak, radšej by som bola, keby si mi konečne povedala čo máš v úmysle urobiť zo svojim životom a ja sľubujem že teraz nepoviem nič,'' ,,Mami!'' zašepkala som ,, tak veľmi by som chcela, aby si bola štastná
rada by som ti povedala že snivam o práci v obchodnej firme že chcem otvoriť cukráreň chcela by som byť výborná študentka ako Sára aby si na mňa bola pyšná ale som bohužiaľ aká som mám len svoje chodidlá ktoré chú tancovať na špičkách viem že je to malo, že pre rodiča je to jedno veľké sklamanie len že neprišiel jeden deň aby som sa chcela stať niečím iným. Zmieriš sa s tým aká som?'' oči mi svietili. ,, Vieš ja nechcem aby si bola nikto iný nemyslí si že som matka ktorá chcela odstrihnúť svojej dcére krídla len preto lebo sa sama nedokázala sama realizovať ja len chcem aby si bola pripravená na tvrdý život tam vonku kde pre sny neostáva veľa miesta.'' ,, Mama prečo rozprávaš akoby si mala 25 rokov a odmietli ťa všetky domovy dôchodcov pretože hras hazardné hry vieš koľko slávnych ľudí začínalo od nuly?'' ,, To je pravda ale pod ochranou pekného tučného konta v banke!'' ,, Nemôžeš všetko merať peniazmi!''
