Lenže namiesto, toho aby som mlčala a prijala verejné poníženie, obrátila som sa k jednému zo spolužiakov a povedala som mu ,,Čo keby si sa staral o seba? Myslíš si že si lepší lebo vieš kedy sa podpísala Veľká listina slobôd? Vieš kam si môžeš svoju veľkú listinu strčit...?" Keby som ho radšej nehala tak by som nesedela u riaditela ktorý okamžite volal mojej mame a nevyhrážal by sa mi že ma nechá prepadnúť. Naštastie bola mama stále mimo dosahu, nemohla som si dovolit prepadnúť. Mohla by som sa rovno rozlúčiť s možnostou dostať sa na Kráľovsku baletnú školu. Neskôr sme zo Sárou na záchodoch rozoberali čo mala znamenať táto moja náhla nepríčetnosť. ,, Môžeš mi povedať, čo to malo znamenať? Vyzerala si ako posadnute dievčatko z filmu Kruh"
,, Nič mala som toho dosť" odpovedala som a zoškrabovala starú nálepku z kachličiek. ,, Mia, uvedomuješ si že by ta mohly vylúčiť? Chceš stratiť jeden rok?" ,, Sára preboha, už si ako moja mama, nezačínaj aj ty" chytila ma za ruky ,, Niečo sa s tebou deje a ty mi to nechceš prezradiť. Komu to chceš povedat, ak nie mne? Maxovi?" Max bol môj pes. Raz sme išly s mamou do útulku aby som si nejakého vybrala dúfajúc že mi pomôže zbaviť sa spomienok na otca. Videli sme 10 nádhernych šteniatok, vyskakujúc a predstavujúcich sa v tom najlepšiom svetle, aby sme ich vzali do náručia. Ale Max sa krčil v kúte a nepravidelne vrtel chvostom, robil všetko tak aby sme si ho nevšimli. Presne ako to robím ja v škole. Namierila som prst na ten chuchvalec hnedých naježených chlpov na ktorom nebolo poznať kde je hlava a kde chvost a k úžasu všetkých som vyhlásila ,,Tohoto chcem ". ,, Ale Mia, veď je škaredý! Celý je odratý a chýba mu polivica ucha... prosím vyber si iného!" prosíkala mama ,, Povedala som že chcem tohoto" Tvrdohlavo som trvala na svojom. Stačil mi jeden pohlad, aby som sa doňho nezvratne zamilovala. Presne ako do Patrika. Sára mala pravdu, Maxovy som povedala koho milujem. A jej, mojej najlepšej kamarátke som to nemohla povedat. Život bol nespravodlivý. ,, Budeme sa dnes popoludní spolu učiť u mňa doma? zajtra píšeme z matiky" ,, Dnes nemôžem" Sára si ma podozrivo premerala ,,A prečo" ,, Mama chce, aby som išla s ňou". ,, Kam?" ,,Uf, čo ja viem... na nejakú návštevu." odpovedala som nepresvedčivo. Keby sa ma vypytovala ďalej asi by ma zlomila. ,, Na návštevu? Deje sa daco s tvojou mamou?" ,,Nie nič vážne. Ja len že dnes naozaj nemôžem." ,,Mia si čudná, hneváš sa na mňa? Ublýžila som ti nejako?" Náhle posmutnela. ,,Tak mi to povedz, ublížila so ti?" Toto bola celá Sára. Keď bola mladšia, darovala mamin kožuch bezdomovcovi v parku, vypustila tete papagájov z klietky a chcela aby si ma jej rodičia adoptovali. Odpovedala som ako manžel, ktorý podvádza svoju ženu:,, Nie to s tebou nemá nič spoločné. Mám zlé obdobie, cítim sa tak...zvláštne!" ,, Nie si ty náhodou zamilovaná?" opýtala sa priamo a oči sa jej rozsvietili, začervenala som sa. ,,Ale choď! Neblázni! Do koho asi?" odpovedla som bez toho, aby som sa jej pozrela do očí. ,, Pozri sa na mňa," vyhlásila. ,, Toto nie je zábavné!" reagovala som príliš prudko na to, aby som tomu verila. ,, Mia, si moja sestra, vieme o sebe všetko. Tak mi to povedz, prosím. Vždy ti všetko hovorím, aj o Denisovy." Uvedomila som si, že sa už z toho nevyzujem. Naozaj mi porozprávala všetko o svojom vzťahu s Denisom aj všeliaké podrobnosti. V mojom živote nebolo nič čo by Sára nepoznala. Vedela o každom priatelstve, mieste aj príhode. Okrem tých, ktoré zaberali tri štvrtiny môjho života a týkali sa jej brata. Vždy sme boli spolu, ešte aj po škole sme strávili celé hodiny pri telefóne. Pritlačila ma k stene, zúfalo som dychčala. Sára mi chytila ramená aby ma povzbudila do rozprávania. ,,Neboj sa, tak už to vyklop!" ,,Poznáš... toho chalana z béčky?" Zvraštila čelo. ,,Božemôj, ktorého? Tam sú takmer všetci chalani." ,, Ten s hnedými vlasmi " ,, Veď takých je tam milion" ,,Veď to je ten oný... taký....",, Á už viem koho mysliš..." rozžiarila sa ,, Ten vysoký, strednej postavy s veľkými očami?! Ten je úžasný! Vieš ako sa volá, kde býva, či má dievča?" ,,Sára, ten ani netuší že existujem. Jednoducho ten nie je pre mna a neviem či to nie je Lukáš" ,,Mia!" pohrozila mi prstom ,, Rozprávaš o mojej najlepšej kamarátke! Nikdo nie je lepší než ty! Zapametaj si, neexistuju nedosiahnutelni muži len preto, že sú krásny alebo žijú niekde v Hollywoode! Aj oni sú rovnakí ako my, majú rovnaké problémy. Takže ak sa chceš dostať Lukášovy pod kožu, stačí vymyslieť nejakú stratégiu!" uzatvorila debatu celá rozžiarená. To bola tá najväčšia kravina akú som kedy počula. Na druhej strane, keď sa zameria na Lukáša z béčky, možno mi dá na nejaký čas pokoj. Mohla by som o ňom rozprávať a pri tom myslieť na Patrika a v podstate by som jej ani neklamala.
