,,Doriti, jasné už idem. Kde si?'' ,,U Denisa...'' potichu som zišla po schodoch, vošla do garáže, sadla som si na bicykel a šliapala som, akoby som mala za chrbtom koniec sveta. O 10 min som zastavila pred Denisovym domom. Zbadala som ju sedieť vonku strapatú, s rozmazaným mejkapom, drkotajúc zubami od zimy. ,,Sára, čo sa stalo?'' Zachvátila ma panika. ,,Nebolo to také ako som dúfala...'' ,,Nasadni, ideme k nám.'' šliapala som pomaly domov so Sárou posadenou na ráme bicykla. Nepadlo ani jedno slovo. Ráno ked sme sa zobudili som sa Sári spytala prečo včera plakala. ,,Bolo to také zlé?'' ,,Myslim že horšie to ani nemohlo byť, isli sme k nemu domov, mal trocha vypite'' ,,Nehovorila si že je abstinent?" ,,Nie, nie je oklamala som Patrika ak si mala na mysli toto, ked sme vošli do jeho izby hodil ma na postel a povedal že to chce urobit a viac už nemá zaujem čakat, a vrhol sa na mna...'' Bože ja toho Denisa nakopem do zadku. ,,Chceš povedať ze ta znasilnil?'' ,,Nešlo o znasilnenie ale bol hrubý, ani sa nevyzliekol, urobil to... ako ti to... chapeš to, čo chcel urobit, a potom sa natiahol vedla mňa'' ,,To je sviniar! Len mi nepovedz, ze mal odvahu opytat sa, či sa ti to pačilo!'' ,,Ano! Naozaj sa ma to opytal.'' ,,Bastard! Odpovedala si mu, že nie, dúfam!'' ,,Povedala som ano...'' ,,Sára! Mohla si ho aspon trochu poníziť'' neodpovedala mi.
V pondelok ráno, po tom, čo som pripevnila k stojanu pred školou svoj bicykel, zbadala som v dialke odporne známu postavu, ako vystupuje z auta a zlosť, ktorá vo mne predtým spala mi začala prúdit do žil. ,,Ty jeden idiot!'' Kričala som bez ohladu na to, kto ma počuje. Denis sa otočil, akoby vedel že tá nadávka patrila jemu. ,,Áno, s tebou sa rozpravam, ty kretén, a mam ešte niečo,'' pre pozorovateľov bola táto scéna humorná. Akoby mravec napadol slona. Išla som k nemu a on cúval až sa potkol o obrubnik chodnika. Spadol na zem a ja som ho prisadla. Od prekvapenia sa nezmohol na reakciu. Zdrapila som ho za golier bundy a centimeter od tváre som naňho zrevala ,,Teraz ma dobre počúvaj ty hyperdebil z čelade debilov! Taki ako ty, ktori nemaju žiadny rešpekt voči ženám, by mali byt vykastrovaní hneď pri narodeni.'' ,,O čo ti ide? Zblaznila si sa? Celeho si ma ušpinila, ty švihnutá krava!'' Odsotil ma z celej sily, az som sa skotulala na zem. Adrenalin mi stúpal až k hviezdam, nemohla som dovolit aby sa to takto skončilo. ,,Takže si nepochopil?'' pokračovala som, kým znova obrátila situaciu vo svoj prospech a tlačila som ho k zemi tak, že som si mu sadla na žalúdok. ,,Ty si nezasluziš ani zaviazat Sáre topánky, ty odporny sráč! Vyuzil si ju aby si ju dostal do postele a urobil si dalsi zárez na tvojom maličkom vtákovi, a ja by som ta najradsej zabila, bohuzial, zákon mi to nedovoluje. Ale jedno ti mozem slúbit, do smrti budeš lutovat, ze si jej ublizil.'' bola som tak nahnevaná ze by som bola naozaj schopná zabit ho vlastnymi rukami a svet by bol hneď krajši, jeho pud sebazáchovy mu našepkal že to myslím vážne keď som taká histerická a nekontrolovateľná, aj keď som vážila sotva nad 40 kíl bola som taká nahnevaná že by som dokázala zodvihnúť dodávku plnu tehál. Sledoval ma neprítomným pohľadom, v zlomku sekundy ma chytil pod krkom a hodil ma násilne o zem. Bol to naozaj rodený bastard. Bolo záhadou ako sa mohla Sára zamilovat práve do neho. Vstal a oprašil si nohavice ,, Do riti, škvrny od trávy si chorá ty si strelena štetka daj sa vyšetriť'' kričal. Keď som začula, ze ma označil za štetku, krv sa mi navalila do mozgu. Vytiahla som z tašky jednu z mojich cvičiek vyplnenou sadrou a celou silou som mu uvalila jednu po tvári. Z nosa mu začala valit krv bez pohybu som sa naňho pozrela, ako kriči s rukami na tvári. Mohol ma zmasakrovat buchnatmi, keby chcel a možno by to aj urobil, keby sa naokolo nezhrnali svedkovia, vrátane staršej pani s pomocným choditkom. ,,Oznámim to! prekliata hlupana, zničim ta!" kričal a približoval sa ku mne. Ten idiot este stale nepochopil. Vratila som mu pohlad plný nenavisti. ,,Len ma udaj a pride ti predvolanie na vyšetrenie za znasilnenie mladistvej,'' odpovedala som mu s nebeskym pokojom v hlase. Z očí mu vystrelovali zúrive blesky, otočil sa na päte a nadavajúc odkráčal. Bola som plná adrenalinu, až som sa zrazu začala triasť. Padla som na kolena a vybuchla som do plaču. Denis všade rozprával že navalil do stĺpa, a ja som skončila v riaditelni. Niekto oznámil, že ma počul oplzlo nadávat, podozrievala som tu staršiu pani s choditkom. Skončila som s dalšim pisomným upozornenim. Keby sa to opakovalo, určite by ma vylúčili. Po skončeni vyučovania som išla na obed. Keď sa zrazu pri mne objavila Sára, tá nevedela o mojej menšej bitke s Denisom,, Ahoj Mia, kedže sú zajtra prázky, ja a rodina ideme k moru, išla by si s nami?'' ,,Jasné, mama odcestovala takze jej to určite nebude vadit'' usmiala som sa ,,už sa tešim'' ,, takze zajtra?'' ,,ano''
Na druhy deň som si pobalila veci, a zobrala som aj Maxa lebo ten by sam neprezil. Prišla som k Sare a tá ma už čakala. Nasadli sme do auta. Cesta trvala dve hodiny, ked sme prisli na miesto hneď sme sa ubytovali, na izbe som bola so Sárou. Nemohla som zaspat, vonku bolo este svetlo tak som sa isla poprechádzať po plázi,zobrala som aj maxa vyvenčiť, more bolo krásne, čiste nikde nebolo ani človeka až na jedného, vydela som tam stáť Patrika ,, ahoj'' ,,ahoj Mia!''A usmial sa na mňa tým jeho krasnym úsmevom sadli sme si na piesok a rozprávali sme sa...
,,Kde je Max?'' Otočila som sa vystrašená a pozrela som sa na more, čierna bodka sa pohojdávala na vlnách a rozhadzovala labkami v zúfalom pokuse nepotopit sa. Patrik mi strčil do ruky bundu a a koženy náramok kde bolo napísané Serva me. Servabo te znamenalo to zachráň ma, zachránim ťa a hneď potom sa rozbehol do vody smerom k Maxovi. Pod vplyvom adrenalinu plaval rychlo. Všetko sa zbehlo velmi rýchlo, na to aby to bola pravda, pred niekolkými minútami sme sedeli na pláži a rozprávali sme sa a o chvilu riskoval zivot kvoli psovy. More sa zrazu rozbúrilo a vytvorili sa velké vlny. Bože, ak ho zachránis slubujem ze už nebudem tancovat. A Boh ma vypočul pristupila som k brehu s vdačnym pohladom na oblohu, kým Patrik sa vracial speť ku mne unavený, Maxa mi hodil do náručia a ja som ho objala. S úsmevom som sa na neho pozerala a keď som sa pozrela naspet na Patrika úsmev mi zmrzol keď som si uvedomila ze nikoho nevidim, oči mi behali z jednej strany na druhu po hladine mora a v hrdle sa mi vytvorila horká chuť. Bože môj, kde si? Kde je?! Dofrasa, kde je! Kde si, Pat? Chodila som hore dole a kričala som na ňho zo vsetkých síl ktoré som v sebe našla ,, Patrik!'' Kričala som a vošla som až po pás do vody ,,Patrik kde si? Nevidim ta! Patrik!'' Bola som si ista že sa so mnou zrak zahráva, ale nevidela som ho, minúty bežali a ja som ho nevidela otočila som sa od strachu, a bezmocna k skupinke ludi ktorý sa medzi tým zhromazdili na brehu a mrmlala som ,, Prosim, zavolajte niekoho, zavolajte pomoc, nevidim ho'' zrazu sa celý svet spomalil a akokeby vedla mna vybuchla bomba, počula som tlmené hlasy, vzdialené hlasy, zahmleny pohľad zvedavcov, ktori sa na mňa pozerali, začula som sanitku a nakoniec som vydela tmu, ktora vsetko pohltila.
