Svoje sólo som dokončila uprostred sály a Kate ma sledovala bez výrazu s rukami založenými na hrudi. Ani si nepametám či som ju vôbec niekedy videla usmiať sa počas hodiny. Študovala na Akadémií v Londýne a krátky čas aj v Americkom Baletnom divadle s Dianou Adamsovou. Myslím že jej nevraživosť mal na svedomí fakt, že sa nikdy nevydala a navyše jej nehoda na lyžiach predčasne ukončila svoju sľúbnú kariéru. Bola mojou učiteľkou baletu od mojich 5 rokov a priviedla ma na takú úroveň keď sa človek musí rozhodnúť či staví na jedinú kartu a prejde na úroveň profesionála alebo navždy zostane na amatérskej úrovni, dúfajúc, že sa mu podarí dostať miesto učitela niekde na provinčnej škole. Ak toto bol môj osud, oplatilo sa ísť na univerzitu a hladať si spolu s otcom prácu v meste. Mamu najviac trápilo to, že by ma mohli naozaj prijať na Královskú baletnú, ale nakoniec by mi to boli nanič lebo by som nedokázala preraziť. Aj keby štát financoval značnú časť poplatkov, ešte stále sme potrebovali niekde naškriabať minimálne 12 000 eur ročne, a to bolo nemožné. Aj Kateina mramorová tvár bez výrazu, keď na mňa hladela neveštilo pre mňa nič dobré. ,,Mia! Dúfam, že si uvedomuješ o čo nám dnes ide." ,,Áno'' odpovedala som, a kým som si opakom ruky utierala spotené čelo, naznačila som dramatické trocha drzé gesto. ,, Takže čo tu robíme?'' pokračovala. ,, Pripravujeme sa na príjmacie skúšky do Kráľovskej baletnej''. ,,TO NESTAČÍ!'' kričala ,, Pripravujeme ťa na príjmacie skúšky na jedinú šancu, aby sa ti to podarilo, a nemôžeš si dovoliť byť priemerná Mia! Myslíš si že si jediná ktorá to chce? Predstavuješ si že im urobíš láskavosť? Že len ty im tam chýbaš, nový talent storočia? HÁ? ODPOVEDZ!'' naliehala. Bola neskutočne odporná. ,, Nie!'' polohlasne som odpovedala s rukami založenými na bokoch. ,, Nepotrebujú ľudí ktorý idú na 80 % ako ty im nestačí ani 100% !" ,,Ale Kate..." ,, AKÉ ALE KATE? Si unavená? Oddýchni si ! Bolí ťa koleno ? Daj si naň ľad! Neexistujú riešenia, ani skratky. V tejto brandži vás vyžmýkajú ako citróny, kým ste mladí a keď budete mať 35, odkopnú vás! Je to smutné ale je to tak! A na tomto mieste som pre teba Madam Kate! Tak znova ideme!'' Vrátila som sa do stredu sály a Madam Kate vrátila CD v prehrávači na miesto. Vybrala časť, kde bolo nutné ísť na doraz, hlavne kvôli piatich piruet na začiatku. Znamenalo to 5 otočiek po sebe na špičke pravej nohy. Koniec sveta! Nikto mentálne zdarvý by takúto variáciu nedal vykonať 16 ročnému dievčaťu. Keď som tancovala svet okolo mňa zmizol a ja som sa vznášala vo víre zvukov hudby. Nezastaviteľná sila ako divoká rieka vo mne explodovala, takže som sa cítila nezraniteľná. Strácali sa hranice, moje telo sa menilo na nekonečný priestor posiaty hviezdami plávajúcich nôt a pohybovala som rukami ako vták krídlami... Moje dospievajúce telo sa menilo na balet a balet sa stával láskou. A keď som myslela na Patrika, takmer sa mi podarilo lietať. ,,AAAA.... STOJ!'' kričala Madam Kate, ,, Neviem na čo alebo na koho myslíš, ale zapametaj si to, lebo takto ti to ide oveľa lepšie." Domov som sa vrátila po ôsmej. Mama nebola doma, večeru mi nechala v mikrovlnke. Cestoviny so syrom a hrášok v konzerve. Mala som chuť zavolať na sociálku! Max mi utekal naproti a vrtel chvostom. Vzala som ho na ruky, hodila som sa s ním do gauča a zapala telku. Boleli ma nohy, akoby mi ich niekdo strčil do zveráka. Tento život baletky, ktorá chce niečo dosiahnuť, bol postavený na hlavu. Možno mala mama pravdu, možno som si mala vybrať šúdium ekonómie, nájsť si normálne zamestnanie a balerínky zavesiť na klinec. Toto bol pre mňa 100% spôsob ako byť neštastná. ,, Kto neriskuje istotu pre neistotu plniť si svoje sny, ten pomaly umiera,'' napísala som si do denníka tento citát. Páčilo sa mi byť sama doma. Pripadala som si dospelá a mohla som si predstavovať ako by to vyzeralo, keby som išla žiť do Londýna. Viem že by som si nemohla dovoliť platiť celý byt len pre seba, ale aspoň by mi nikto nanakazoval čo smiem a čo nemám robiť. Napriek tomu som vedela že by mi mama hrozne chýbala. Vždy sme sa spolu smiali a vyzerala ako moja sestra nie ako mama. Ibaže od istého času to už nebola ona. Alebo to bolo vo mňe. Vždy mala krásne hnedé vlasy, nákazlivý smiech, ale v poslednom čase sa o seba prestala starať. Po starej mame zdedila vkus na zariadenie priestoru a myslím že žiadny muž ani akékoľvek citové sklamanie by ju oň nepripravili. A teraz keď mala 43 rokov a prestala veriť na princa na bielom koni, rozhodla sa že sa dá na všetky praktické kurzy pre práci v domácnosti, ktoré ženy zbavujú ženskosti. Napríklad ako opravit práčku, vymeniť tesnenie alebo ako narábať s vŕtačkou. So starkou sa nerozprávala odkedy sa rozhodla že sa vydá za môjho otca, aj keď už prešlo odvtedy veľa času, bola príliš pyšná na to aby ju požiadala o pomoc. Napriek tomu že starká bola nechutne bohatá. Predstava že by mi mohla finančne pomôcť na školu, bola jedinou z najčastejších dôvodou hádok s mamou. Stačilo by len zodvihnúť mobil a mala by som zaplatené školné na univerzite aj pre moje deti.